Pozrite sa, čo Slovensko v novom roku v prostredí práva a justície čaká. HN pre vás pripravili desať udalostí z domova a sveta, ktorých priebeh a výsledok sa bude pozorne sledovať.

Slovensko

Audit súdov

S myšlienkou veľkého auditu súdov prišla minulý rok ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Jeho výsledky majú v konečnom dôsledku pomôcť skrátiť dĺžku súdnych konaní.

Prvá fáza projektu auditu má podľa rezortu spravodlivosti prebiehať od jari do leta tohto roka. Audit súdov bude vykonávať Európska komisia pre efektívne súdnictvo (CEPEJ), ktorú založila Rada Európy a je špecializovanou organizáciou zameranou výlučne na efektívne fungovanie súdnictva. Cieľom je dosiahnuť, aby súdny systém vybavoval prípady bez zbytočných prieťahov a zároveň bola zachovaná kvalita rozhodnutí. Analýza sa má vykonať na základe zozbieraných dát priamo z vybranej vzorky dvanástich slovenských súdov.

Jej súčasťou bude aj komparatívna analýza súdnych systémov v troch krajinách, a to v Slovinsku, Rakúsku a Holandsku.

Výmena členov Súdnej rady

Súdnu radu, najvyšší ústavný orgán sudcovskej legitimity, čaká tento rok personálna obmena. Z osemnástich členov končí funkčné obdobie dvanástim, pričom dvaja z nich sú v rade už druhé funkčné obdobie za sebou a členmi rady v ďalšom volebnom období už nemôžu byť.

Platí to o predsedníčke rady Jane Bajánkovej, ktorá je jej členkou od júna 2007 a bývalom sudcovi Najvyššieho súdu Igorovi Burgerovi. Nové zloženie rady určite ovplyvní aj rozhodnutie Ústavného súdu o nezlučiteľnosti funkcie člena rady a predsedu a podpredsedu súdu. Ten ešte v novembri 2015 rozhodol, že ide nielen o etický, ale aj o právny problém. Doteraz bolo bežné, že v rade sedeli práve funkcionári súdov. „Ak mám hovoriť o roku 2017, bude mimoriadne dôležité, aby sudcovia využili svoje právo a zvolili si do Súdnej rady takých zástupcov, ktorí majú medzi kolegami dobrú povesť a budú ich dôstojnými reprezentantmi,“ povedala v decembri pre HN predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková.

Ako dopadne Ústavný súd

Situácia na Ústavnom súde je od roku 2014 nejasná. Dôvodom je neúplný počet sudcov, ktorých je aktuálne desať namiesto trinástich. Prezident Andrej Kiska postupne odmietol vymenovať parlamentom ponúknutých kandidátov Evu Fulcovú, Juraja Sopoligu, Miroslava Ďuriša, Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku. Podľa predsedníčky Ústavného súdu Ivetty Macejkovej by sa s príchodom nových sudcov podstatne skrátila dĺžka konania.

Aktuálne poslal prezident žiadosť o výklad ústavy vo veci menovania ústavných sudcov Benátskej komisii. Je nezávislým poradným orgánom Rady Európy pre ústavnoprávne záležitosti. Zdá sa, že práve komisia môže mať v tomto spore posledné slovo. „Prezidentovu žiadosť evidujeme, formálne však ešte nedorazila. Ak príde v týchto dňoch, komisia sa ňou bude zaoberať na najbližšom zasadaní, pravdepodobne v polovici marca,“ potvrdil pre HN Panos Kakaviatos z tlačového oddelenia komisie. O zložení Ústavného súdu sa preto rozhodne najskôr v apríli tohto roka. Závery Benátskej komisie nie sú právne záväzné, všeobecne sa však rešpektujú.

Protischránkový zákon a zmena exekúcií

Parlament koncom októbra minulého roka schválil nový zákon o registri partnerov verejného sektora. Ide o takzvaný protischránkový zákon. Platiť má od tohto februára. Do obchodovania so štátom má priniesť viac transparentnosti. Podľa rezortu spravodlivosti by sa v budúcnosti už nemali opakovať kauzy ako Váhostav či Lemikon.

Od apríla tohto roka má celú exekučnú agendu po novom vybavovať banskobystrický okresný súd. Odbremeniť sa tak majú ostatné súdy. To by malo prispieť k zrýchleniu súdnych konaní. Férovejším exekučným konaniam má podľa novely Exekučného poriadku napomôcť náhodný výber exekútora, väčšia disciplinárna zodpovednosť exekútorov a rovnomerné rozdeľovanie vecí medzi exekútormi v rámci kraja. Novela tiež stanovuje, že výška odmeny exekútora nesmie presiahnuť výšku vymáhaného nároku.

Slovenská žalobe proti povinným kvótam

Namiesto bežných dvanástich až štrnástich mesiacov bude rozhodovanie v spore trvať o pol roka dlhšie. „Očakávam, že niekedy v lete budúceho roka by sme mohli mať rozhodnutie,“ uviedol v decembri v Bratislave predseda Súdneho dvora EÚ Koen Lenaerts.

Žalobu slovenskej vlády zaregistrovali na luxemburskom súde ešte v decembri 2015. Podľa Lenaertsa sa momentálne čaká na preklady podaní do francúzskeho jazyka, ktorý je oficiálnym jazykom tohto európskeho súdu.

Slovensko žiada, aby Súdny dvor EÚ vyhlásil rozhodnutie Rady o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka za neplatné. Rada má okrem toho uhradiť aj príslušné súdne trovy. Proti zavedeniu kvót boli na hlasovaní rady ministrov vnútra Slovensko, Česko, Maďarsko, Rumunsko, Fínsko sa v tejto otázke zdržalo. Okrem slovenskej vlády žalobu podala aj maďarská vláda. Do sporu sa na strane Slovenska zapojilo aj Poľsko.

Európa a svet
Koniec Medzinárodného tribunálu

Minulý rok v marci odsúdil Medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii bývalého bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča na 40 rokov väzenia. Uznal ho za vinného z genocídy a zo zločinov proti ľudskosti spáchaných počas bosnianskej vojny, vrátane srebrenickej masakry z roku 1995. Tento rok už však svoje pôsobenie ukončí. Na stole už má len jeden prípad a jedno odvolanie. Už pred troma rokmi sa dosiahol stav, keď nikto zo 161 obvinených nebol na úteku. Medzi týmito obvinenými sú hlavy štátov, premiéri, náčelníci generálnych štábov a ďalší vysokopostavení i nižšie postavení politici, ako aj vojenskí a politickí velitelia z rôznych strán juhoslovanského konfliktu. Obžaloby sa týkajú zločinov, ku ktorým malo dôjsť od roku 1991 proti príslušníkom rôznych etnických skupín v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, Srbsku, Kosove a Macedónsku. Po skončení fungovania tribunálu sa prípadnými ďalšími procesnými úkonmi týkajúcimi sa odsúdených bude zaoberať takzvaný Mechanizmus pre medzinárodné trestné tribunály – ten, ktorý založila Bezpečnostná rada OSN. Samotný súd pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii bol zriadený rezolúciou OSN v roku 1993.

Roaming v Európe dostane červenú

Pôda na úplné zrušenie roamingových poplatkov pre spotrebiteľov je už od minulého roka pripravená. Teraz je na rade Európsky parlament a jednotlivé členské krajiny Európskej únie. Ak sa zmeny prijmú, stále bude platiť, že operátori budú môcť obmedziť zákazníkov, ktorí využívajú služby iba v zahraničí s cieľom ich zneužívania. Podľa návrhu by však maximálne poplatky za služby nad rámec férového používania roamingu mali byť na úrovni štyroch eurocentov za minútu telefonovania, jedného eurocentu za SMS a 0,0085 eura za 1 MB dát.

Reforma musí byť zavedená do praxe do 15. júna 2017, a to tak, aby sa poplatky v zahraničí mohli zrušiť v termíne, ktorý stanovilo nariadenie o roamingu spred minulého roka.

Na Slovensku medzitým začne vo februári platiť novela zákona o elektronických komunikáciách. Zavádza sankcie pre operátorov za porušenie európskych pravidiel v oblasti roamingu.

Nominácie sudcov Najvyššieho súdu v Amerike

Najvyšší súd Spojených štátov amerických má od februára po smrti sudcu Antonina Scaliu jedno voľné miesto. To bude nakoniec obsadzovať novozvolený prezident Donald Trump. Ešte predtým nomináciu Baracka Obamu v podobe sudcu Mericka Garlanda zamietli senátori.

Platí, že prezident Spojených štátov nominuje sudcu Najvyššieho súdu po konzultácii so svojimi poradcami a meno navrhne senátu, ktorý ho musí potvrdiť. Verejnosť vo všeobecnosti očakáva, že Trump bude nominovať konzervatívneho sudcu. Súd sa tak môže názorovo preklopiť do „pro life“ roviny, čo by mohlo znamenať napríklad zmenu v rozhodnutí týkajúcich sa potratov. „Historicky bolo vždy zaujímavé sledovať sudcov, ako aj napriek svojej politickej nominácii pôsobia nezávisle a robia rozhodnutia bez ohľadu na politickú filozofiu,“ povedal v minuloročnom rozhovore pre HN bývalý sudca Najvyššieho súdu štátu Delaware v Spojených štátoch Henry duPont Ridgely.

Výsledok rozhodovania Najvyššieho súdu Veľkej Británie o brexite

Britský Najvyšší súd v decembri minulého roka začal odvolacie konanie o tom, kto má právomoc oficiálne začať proces odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie – vláda či parlament. Ešte predtým v novembri Vrchný súd v Londýne rozhodol, že o tom musí hlasovať aj britský parlament. Jedenásť sudcov tak musí v priebehu januára rozhodnúť o tom, či má britská premiérka Theresa Mayová právo aktivovať článok 50 Lisabonskej zmluvy, ktorým by sa oficiálne začal dva roky trvajúci proces brexitu. Mayová tak chce urobiť do konca marca. Pre prípad, že Najvyšší súd odvolanie zamietne, vláda už má podľa stanice BBC pripravený návrh zákona, ktorým by rýchlo požiadala parlament, aby jej „dovolil“ aktivovať článok 50 v plánovanom termíne. Sťažovatelia, investičná manažérka Gina Millerová a kaderník Deir dos Santos, ktorí záležitosť dali na súd, argumentovali tým, že brexitom prídu Briti o určité práva, napríklad o právo na voľný pohyb v rámci členských krajín. To sa podľa nich nemôže stať bez súhlasu parlamentu. O odchode Británie z Európskej únie rozhodli ešte 23. júna minulého roka v referende voliči.

Prvý zákon o nukleárnej bezpečnosti v Číne

Návrh predpisu o bezpečnosti v oblasti nukleárnej bezpečnosti vznikol ešte v januári minulého roka. Účinnosť prelomového zákona sa očakáva tento rok. Ľudia by podľa neho mali byť lepšie informovaní a taktiež mať možnosť oznámiť príslušným orgánom to, že ich tieto aktivity neprimerane ohrozujú. Návrh zákona taktiež počíta s povinnosťou jednotlivých jadrových prevádzok zverejňovať informácie do pravidelných správ o svojich aktivitách a bezpečnostných postupoch. Všetky tieto dokumenty by mali byť verejnosti dostupné na vládnych stránkach. V prípade nedodržania tejto povinnosti hrozí porušovateľovi pokuta vo výške približne 68-tisíc eur.

Čína má momentálne 31 jadrových elektrární a ďalších 23 aktuálne vo výstavbe. Svoju prvú nukleárnu jednotku začala stavať v roku 1985. Do roku 2020 sa chce stať druhou najsilnejšou veľmocou v oblasti jadra.