Nezastavila ho ani prezidentova nevôľa. Poslanci dnes prelomili veto hlavy štátu Andreja Kisku a sedemdesiatimi deviatimi hlasmi dali definitívne zelenú novému rokovaciemu poriadku. Nové pravidlá sa dotknú najbližšej schôdze v budúcom roku.
Napriek odhodlaniu koalície presadiť iniciatívu predsedu parlamentu Andreja Danka za ňu napokon nehlasovali všetci prítomní koaliční poslanci. Peter Kresák zo strany Most-Híd sa rozhodol, aj na prekvapenie straníckeho predsedu Bélu Bugára, zdržať. Kresák nesúhlasil so všetkými novinkami.
„Nevidím problém v tom, že by nebolo možné obmedziť formu prejavu v parlamente, ale mám pocit, že skrátenie ide nad limit, lebo, a tým argumentoval aj predseda, nejde o opatrenie, ktoré by bolo nevyhnutné v demokratickej spoločnosti,“ povedal Kresák.
Nový rokovací poriadok obmedzí vystúpenia poslancov pri diskusiách o návrhoch zákonov na najviac 30 minút. V súčasnosti neplatilo žiadne ohraničenie.
Svoje rozhodnutie podľa vlastných slov avizoval vopred. Toto tvrdenie však prekvapilo jeho straníckeho šéfa Bugára, ktorý údajne o Kresákovom postoji vopred nevedel.
„Musím povedať, že s ním budem musieť hovoriť osobne, lebo to mal avizovať. Jediný, ktorý avizoval, že v niektorých prípadoch môže mať problém, nebol on. To znamená, že s ním budem musieť hovoriť, lebo to nebolo fér,“ hovorí Bugár.
Obmedzenie času sa nedotkne len poslancov. Minutáž svojich vystúpení si budú musieť ustriehnuť aj členovia vlády a podpredsedovia parlamentu, ktorí sa pri prerokúvanej veci budú musieť zmestiť do 20 minút. Výnimku dostali iba najvyšší ústavní činitelia – prezident, predseda parlamentu a premiér, ktorí môžu stále rečniť neobmedzene.
Okrem obmedzeného času na vystúpenia v diskusiách nebudú môcť poslanci používať v pléne mobilné telefóny či iné zariadenia, ktorými by sa dal zhotovovať záznam z rokovania v akejkoľvek forme. Nové pravidlá obmedzujú aj používanie plagátov, obrázkov či iných audiovizuálnych pomôcok. Poslanci budú môcť používať len poznámky.
Opozícia po hlasovaní zopakovala, že sa čo najskôr obráti na ústavný súd. „Predpokladám, že to potrvá pár týždňov a predpokladáme, že nám určite dá za pravdu,“ hovorí predseda hnutia OĽaNO-NOVA Igor Matovič, ktorý sa pravidlami zrejme riadiť nebude.
Nové pravidlá považuje za obmedzovanie slobôd, na čo poukazoval aj prezident Kiska v odôvodnení pri vrátení zákona späť na prerokovanie parlamentu.
Ústavný súd však nemusí byť posledná inštancia, ktorú oslovia zástupcovia opozície. Spor môže dostať aj medzinárodný rozmer.
„V prípade, že bude siahané na práva poslancov, obrátime sa aj na Európsky súd pre ľudské práva,“ hovorí šéfka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová.
Podobný spor sa totiž v minulosti odohral u našich južných susedov. Spor medzi poslancom Gergelym Karácsonym, ktorý mal zaplatiť pokutu 170 eur za vnesenie transparentu do pléna, a Maďarskom napokon vyhral Karácsony.