28.11.2016, 00:00

Najväčšie školy nedostávajú najviac

Normatívy verzus eurofondy. Z jedného si škola platí mzdy, z druhého tablety i vzdelávanie učiteľov.

Minister školstva Peter Plavčan
Zdroj: TASR/P. Neubauer

Viedenská univerzita má rozpočet miliardu eur, kým celé naše vysoké školstvo ledva polovicu. S ďalšou jeden a pol miliardou ročne si musí vystačiť 6 600 rôznych škôl v regionálnom školstve. Je to málo, vravia odborníci aj štatistiky OECD.

Regionálnemu školstvu vládne príspevok na žiaka zvaný normatív. Čím viac žiakov škola má, tým viac peňazí spravidla dostane. Na ilustráciu, rozpočet bežnej veľkej základnej školy s osemsto žiakmi sa pohybuje nad úrovňou milión eur, ale máme aj školy s rozpočtom pár desiatok tisíc.

No počet študentov nie je všetko, výšku príspevku ovplyvňujú tiež prevádzkové náklady na vykurovanie, vyučovací jazyk, počet zdravotne znevýhodnených žiakov alebo ekonomická a personálna náročnosť študijného odboru. Práve vďaka poslednému faktoru majú vyššie rozpočty stredné odborné školy a konzervatóriá, ako napríklad gymnáziá, hoci tie majú vyšší počet žiakov.

„Spôsob financovania cez normatívy je v princípe v poriadku a používa sa vo väčšine vyspelých demokracií,“ myslí si analytik Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Jozef Miškolci.

Podľa neho je problém skôr v samotnej výške normatívu, ktorá dostatočne nezohľadňuje špecifiká jednotlivých regiónov ani vzdelávacích potrieb jednotlivých žiakov. Peňazí je teda málo. Riaditeľka Základnej školy Nováky Hana Chlupíková tvrdí, že na Slovensku ide pri takto nastavenom normatíve o prežívanie škôl, a nie o ich rozvoj.

Na škole, ktorej šéfuje, minú najviac prostriedkov na energie a mzdy.

„Omnoho viac by som potrebovala finančné prostriedky na vzdelávanie učiteľov, ich profesijný rozvoj, rozvojové vzdelávania pre celý kolektív, na osobné príplatky, ktoré už roky nedostávajú, a pritom vykonávajú veľa práce nad rámec svojich povinností,“ povedala Chlupíková s tým, že si vie predstaviť, že zaplatí aj odborných zamestnancov ako školského psychológa, špeciálneho pedagóga, asistentov pre deti, ktoré to potrebujú, či rôznych mentorov.

Na Základnej škole Pavla Horova v Michalovciach hovoria, že na mzdy minú viac ako 80 percent rozpočtu. Pätnásť percent tvoria prevádzkové náklady a len zvyšných päť môžu investovať do rozvoja, čo nestačí.

Rezort školstva napriek tomu tvrdí, že objem prostriedkov, ktoré smerujú do škôl, rastie a že rastú aj samotné normatívy. „Normatívy pre školy sa stanovujú každý rok, podľa výšky prostriedkov pridelených zo štátneho rozpočtu. Medzi rokmi 2015 a 2016 bol ich nárast o približne štyri percentá,“ napísalo tlačové oddelenie ministerstva.

Právo prerozdeľovať
Okrem objemu financií v školstve páli školy ešte jeden problém. Je to právo samosprávy škole ubrať zo schválenej sumy a prerozdeliť prostriedky inak. Peniaze pritekajú školám zo štátneho rozpočtu, minimálne regionálnemu školstvu však môže pritiahnuť kohútik ešte aj zriaďovateľ. Tým je kraj, obec, cirkev alebo súkromník. Systém platí od reformy verejnej správy z roku 2002. Samosprávy vtedy dostali právo zakladať stredné a základné školy a napájať ich na svoje rozpočty.

Ministerstvo školstva tvrdí, že je to výhodné, lebo normatívy a tabuľky nevedia zachytiť všetky finančné potreby školy. To má vedieť lepšie práve zriaďovateľ. A ten je povinný dať jednotlivým školám len 90 percent z toho, čo majú dostať na osobné náklady a 80 percent z plnej výšky na prevádzkové náklady. Zvyšok môže prerozdeliť medzi „svoje“ ostatné školy.

Stáva sa, že lepšie školy tak zadotujú tie horšie, preto niektoré z nich bojujú za priame financovanie od štátu. Jozef Miškolci by to so samosprávami však nevidel tak čierne. „V mnohých prípadoch, keď treba postaviť ihrisko alebo sa škola rozpadá, obec často prispieva zo svojich daní aj na tieto veci. Obce prispievajú často nad rámec normatívov,“ povedal.

Eurofondy na techniku
Normatívy a štátny rozpočet nie sú jediné zdroje, ktoré môžu školy využiť. Európske peniaze používajú školy najmä na nákup počítačov, tabletov a interaktívnych tabúľ. Informačné technológie ako synonymum pre nákup cez eurofondy uviedla väčšina respondentov aj v našej ankete. Eurofondy využívajú pritom hlavne slovenské univerzity. Na základné a stredné školy šlo v minulom programovom období len 120 miliónov eur z týchto peňazí.

Dôvodom je vysoká administratívna záťaž, ktorú nie každá škola dokáže zvládnuť. Aj tu však existujú príklady dobrej praxe. Na Základnej škole Pavla Horova v Michalovciach si s tým poradili bez sprostredkovateľskej agentúry – dva projekty za 500-tisíc eur si vymysleli, napísali a zrealizovali sami.

„Vďaka tomu máme špičkovo vybavené triedy a k dispozícii najmodernejšie pomôcky pre väčšinu predmetov, a aj učitelia si privyrobili pri tvorbe interaktívnych vzdelávacích materiálov uverejnených na internetovej stránke. V praxi to znamená, že v každej z 27 tried máme k dispozícii projektor alebo interaktívnu tabuľu, ozvučenie, plastové tabule a učitelia majú k dispozícii notebooky. Škola má štyri počítačové učebne, tri jazykové, modernú knižnicu,“ opísal zástupca riaditeľa Ján Palkoci.

Bez týchto projektov by podľa neho na tom škola bola zle a nikdy by si z vlastných prostriedkov nemohla dovoliť nakúpiť toľko pomôcok. Európske zdroje v menšom využívajú základné a stredné školy okrem nákupu techniky najčastejšie na semináre, workshopy, vzdelávanie učiteľov a výmenné pobyty.

Špeciálnou kategóriou, ako do nášho školstva pritekajú europeniaze, sú však národné projekty. V minulom období sa veľa z nich venovalo inkluzívnemu vzdelávaniu či rómskym komunitám. V skratke ide o projekty pre vybraných prijímateľov, ako napríklad Štátny pedagogický ústav alebo inšpekcia, ktoré sledujú isté národné ciele. Napríklad štát si môže povedať, že chce digitalizovať celé školstvo, tak nakúpi do každej školy interaktívne tabule. Tieto projekty však majú dve zásadné chyby.

Prvou je to, že štát sa pri nich nepýta, čo školy skutočne potrebujú. „Známy bol napríklad nákup počítačov s jednogigovou operačnou pamäťou, na ktorých sa takmer nedalo pracovať, či tablety bez nabíjacích staníc. Všetky rozumnejšie školy okamžite do každého počítača dokúpili pamäť, aby ich vôbec mohli používať. Ak by niekomu naozaj záležalo na rozvoji škôl, tak by mal školám poskytnúť prostriedky na nákup toho, čo naozaj potrebujú,“ hovorí Ján Palkoci.

Druhou muchou národných projektov je zle nastavená merateľnosť výsledkov. „Niektoré z týchto projektov sa veľmi šalamúnsky obrnia, že výstupom má byť napríklad tritisíc preškolených učiteľov. Reálne by sa mali merať vzdelávacie výsledky detí alebo koľko žiakov sa presunulo zo špeciálneho vzdelávacieho prúdu do hlavného a prosperujú v ňom. Merať by sa mal konečný výstup, a nie počet zapojených škôl a preškolených zamestnancov,“ myslí si analytik Jozef Miškolci.

Anketa


Čo najprínosnejšie si vaša škola zaobstarala z eurofondov?

Roman Baranovič, riaditeľ Cirkevnej základnej školy Narnia v Bratislave: Do eurofondových projektov sa nezapájame vzhľadom na obrovskú byrokraciu a administratívne náklady. Jediné, kde využívame peniaze EÚ, sú mobilitné projekty vzdelávania a cestovania učiteľov, išlo napríklad o vzdelávanie učiteľov anglického jazyka v Írsku.

Matej Starják, učiteľ na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach: Gymnázium si z eurofondov zaobstaralo predovšetkým výpočtovú techniku – počítače, dataprojektory a tablety, podarilo sa tiež zrekonštruovať a moderne zariadiť odborné učebne a laboratóriá.

Monika Kaľátová, riaditeľka Základnej školy s materskou školou Šarišské Bohdanovce: Škola sa zapojila do projektov Európska regionálna škola. Vybavila si tak materiálno-technické zabezpečenia, hlavne informačné technológie. Ďalej to bolo zateplenie budovy, projekt marginalizovaných rómskych komunít, prostredníctvom ktorého škola získala dva dataprojektory a dve interaktívne tabule, a potom projekt Modrá škola. V rámci neho sa zriadila zelená terasa a jazierko, kde sa zachytáva dažďová voda.

Vadimír Karásek, riaditeľ Gymnázia Partizánske: Gymnázium nedávno ukončilo projekt Inovácia vzdelávacieho procesu na základe požiadaviek trhu práce a potrieb vzdelanostnej spoločnosti, kde sme získali najmä informačnú techniku, teda projektory, interaktívne tabule, multifunkčné zariadenia – tlačiarne a vizualizéry, na ktoré sme absolvovali aj vzdelávanie, aby sme ich mohli aktívne využívať.

Škola môže okrem normatívu dostať:
1. Príspevok na dopravu žiakov
2. Príspevok na mzdy a platy asistentov učiteľa pre žiakov so znevýhodnením alebo nadaním
3. Finančné prostriedky za mimoriadne výsledky žiakov
4. Financovanie havarijných situácií
5. Peniaze na projekty na rozvoj vzdelávania
6. Príspevok na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia
7. Eurofondy, respektíve príspevky z národných projektov
8. Dary

Eurofondy a slovenské školy
(programové obdobie 2007 – 2013)
Operačný program Vzdelávanie
základné a stredné školy – 121,5 milióna eur
vysoké školy – 71,5 milióna eur
V sumách nie je zohľadnená časť prostriedkov, ktoré majú školy vrátiť na základe vystavených nezrovnalostí.

Operačný program Výskum a vývoj
Vysoké školy – 804 miliónov eur

Infografika
Zdroj: HN
Infografika
Zdroj: HN

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.