Slovenské deti chodia do školy nerady. A nie je to len subjektívny pocit ich rodičov. Ukazuje to aj jedna z najznámejších školských štúdií – PISA. Nemeria len to, ako sa školákom v krajinách OECD darí v učení, ale zisťuje aj to, či sú deti v škole šťastné. Kým v gramotnosti sú na tom slovenské deti podpriemerne, v pocite šťastia sme v poslednom prieskume skončili tretí od konca.
K podobným zisteniam dospela nedávno aj lekárka Daniela Krajčová z Univerzity Komenského. Podľa jej výskumu pociťuje väčšina našich školákov stres a psychickú nepohodu. Zvyšuje sa u nich výskyt neurotizmu a úzkosti. A do školy chodí rada sotva šestina slovenských žiakov. „Veľa detí má averziu voči škole ako takej. Záujem o dobré známky, učenie sa kvôli učeniu, to už vôbec nefunguje. Čokoľvek sa deje, je vnímané ako povinnosť,“ konštatuje učiteľka Andrea Molčányiová z gymnázia na ulici Ladislava Sáru v Bratislave. Štúdia PISA pritom ukazuje, že spokojní žiaci sa častejšie angažujú vo vzdelávacom procese a dosahujú omnoho lepšie výsledky. Kruh sa tak uzatvára.
Konzervatívne slovenské školstvo
Kde sú teda príčiny toho, že škola je pre slovenské deti drina? A aké je tajomstvo úspešného školstva? Krajiny, v ktorých deti dosahujú najlepšie výsledky, majú okrem iného individuálnejší prístup k žiakom, voľnejšie osnovy aj systém známkovania detí.
A tak jeden z dôvodov zaostávania nášho školstva tkvie aj v skostnatenej výučbe. Skúšanie pred tabuľou. Diktovanie učiva. Bifľovanie sa na písomku.
Vladimír Burjan, bývalý pedagóg a šéfredaktor časopisu Dobrá škola, hovorí, že slovenské školstvo je značne konzervatívne. A v porovnaní so zahraničím sa vyvíja pomaly. „Naša typická reakcia na niečo nové je najskôr to odmietnuť, či priamo zakázať. Prevláda obava čokoľvek z tradičného učiva vypustiť, pretože keď sa to takto učilo 50 rokov, nikto si nevie predstaviť, že sa to zrazu nebude učiť vôbec,“ dodáva. Pritom podľa údajov Eurostatu majú slovenské školy vysokú mieru autonómie. Majú dostatok voľnosti nielen v tom, aké učebné metódy si zvolia, ale aj v tom, ako si určia kritériá hodnotenia žiakov. Burjan si však vie predstaviť ešte menej pravidiel. „Načo je napríklad predpísané, že každá vyučovacia hodina musí trvať 45 minút? Školy by mali mať možnosť prispôsobovať dĺžku hodín predmetom, typom aktivít, veku žiakov. Je nezmysel chcieť od piataka, aby sa sústredil rovnako dlho ako maturant,“ povedal.
Alternatívne školy
Rastúci počet rodičov na Slovensku medzitým nachádza riešenie na alternatívnych školách. K štúdiu majú flexibilnejší prístup a viac sa zameriavajú na všestranný rozvoj dieťaťa. „Všetky typy alternatívnych škôl majú spoločnú snahu narušiť v čo najväčšej miere tradičné vyučovanie, teda na Slovensku stále dominantné výkladovo-ilustratívne alebo transmisívne odovzdávanie poznatkov, pri ktorom je žiak pasívny, memorujúci a jeho vlastné myslenie sa potláča,“ vysvetľuje Svetlana Chábelová z Asociácie daltonských škôl na Slovensku.
Psychologička Eva Štefanková, ktorá sa venuje osobnostnému rozvoju a personálnemu manažmentu, prišla ako rodič do kontaktu s klasickou aj alternatívnou školou. „Na štátnej škole bolo vzdelávanie veľmi jednostranné a stresujúce. Veľmi nám chýbalo rozvíjanie sociálnych zručností a emocionálnej inteligencie. Preto sme sa rozhodli pre alternatívne waldorfské prostredie,“ hovorí Štefanková. Jej dcéra Frida na alternatívnej škole ocenila spôsob učenia. „Vyučovanie bolo kreatívne, nemali sme domáce úlohy ani známkovanie ako v bývalej škole, ale viac sme si pamätali. Neboli sme v strese, nikto nás nesekíroval,“ spomína na štúdium. Podobnú skúsenosť opisuje aj zakladateľka Slovenskej asociácie Montessori Soňa Bobeková. „Nedávno sme mali v škole návštevu z ministerstva školstva. Boli prekvapení úplne odlišnou atmosférou na vyučovaní a z toho, že sa deti do školy tešili,“ povedala.
To, aké majú výsledky slovenskí žiaci alternatívnych škôl oproti tým klasickým, sa u nás neskúma. Keďže je ich na Slovensku málo, neporovnáva sa ich konkrétna úspešnosť a výsledky štúdia so štátnymi školami, odkázala Mária Gajdošíková zo štátnej školskej inšpekcie.
Vziať si príklad
Dá sa však niečo z alternatívnych prístupov aplikovať v bežných školách? Poradkyňa ministerstva vnútra pre školstvo Soňa Hanzlovičová tvrdí, že je to ťažké. Alternatívne školy totiž vychádzajú z ucelených filozofií. „Ich prístupy sa málo zhodujú s bežnými školami. Iné sú techniky učenia, prístup pedagógov aj charakter vyučovacej hodiny,“ hovorí.
Niekde to však napriek tomu ide. Ukážkou je cirkevná základná škola Narnia v Bratislave, ktorá napríklad nepoužíva iba klasické známkovanie od jeden do päť, ale aj takzvaný Pointbook. Dieťa vopred vie, koľko úloh musí za určité obdobie splniť. „To mu dáva pohodu, a ak si úlohy dobre rozplánuje, vyhne sa stresu. Spätná väzba je vyjadrená v percentách, zároveň ho učiteľ hodnotí slovne,“ vysvetľuje tamojšia líderka akademického programu druhého stupňa Zuzana Mikloš Fabrici.
Prienikov klasiky a alternatívy môže byť viacero – od spôsobu známkovania až po používanie najrôznejších pomôcok. O uvádzanie príkladov sa snaží aj kampaň Chceme vedieť viac, ktorá chce povzbudiť verejnú diskusiu o budúcnosti školstva na Slovensku. Jej prieskum slovenskej verejnej mienky a zahraničného inovatívneho vyučovania ukázal, že Slovensku chýba vzdelávanie z pohľadu žiakov. A práve to je jeden z kľúčových bodov filozofie alternatívnych škôl. „Tento ústredný princíp by mali prevziať aj štátne školy, pretože u nás sa veci prispôsobujú legislatíve, financiám, rozvrhu, úväzkom, všetkému, len nie dieťaťu. So žiakmi treba komunikovať. Keď sa to robí dobre, záujem majú,“ dodáva Burjan.
Typy alternatívnych škôl a prístupov
Waldorfská škola R. Steinera
Vyučovanie prebieha v tzv. epochách, teda striedanie obdobia niekoľkých týždňov, keď sa preberá jeden hlavný predmet. Žiaci sa neučia zo skrípt, sú vedení k dôkladnému vypracúvaniu zošitov – „vlastných učebníc“. Známkuje sa len v posledných ročníkoch, dovtedy je hodnotenie výhradne formou slovnej spätnej väzby.
Vzdelávací program Márie Montessoriovej
Hlavnou myšlienkou je „oslobodenie“ dieťaťa od strachu z autority dospelých. Významnú úlohu majú špeciálne didaktické pomôcky, vzťah medzi žiakom a učiteľom je založený na spoločnom učení a spolupráci. Deti si môžu vybrať materiály a pracovné miesto, učia sa vo vekovo zmiešaných skupinách, podporuje sa práca s informáciami, tvorivosť, slobodné rozhodovanie.
Daltonský plán Helen Pankhurstovej
Má za cieľ vytvoriť systém vzdelávania a stratégiu vyučovania, ktorá je prispôsobená individuálnym potrebám žiakov. Je postavený na princípoch slobody, samostatnosti, zodpovednosti, ale aj pracovitosti a socializácii so spolužiakmi. Prácou učiteľa je poskytovať pre žiaka podnety vo forme úloh a pracovných listov, ale dieťa sa učí porozumieť učivu z vlastnej iniciatívy. Plán nie je jediným systémom na škole, je to doplnok k vyučovaniu.
Integrované tematické vyučovanie Susan Kovalikovej a Karen Olsenovej
Cieľom je rozvíjanie rôznych kognitívnych oblastí a foriem inteligencie. Učenie prebieha formou spolupráce, je založené na princípe objavovania, priamej skúsenosti, dôležitá je okamžitá spätná väzba. Dieťa má možnosť výberu spôsobu osvojenia učiva, ktorý je najvhodnejší pre jeho individuálny charakter.
Systém vyučovania s uzavretým cyklom
Hodiny sú organizované do troch etáp: na začiatku je motivácia, nasleduje poznávanie a osvojovanie a na záver si žiaci overujú získané poznatky z nového učiva testom, ktorý si sami hodnotia. Nemajú domáce úlohy, cyklus je uzavretý v škole. Učiteľ vykladá učivo v dávkach, ktoré trvajú 5 až 15 minút, nie dlhšie.
Ústne skúšanie je stresujúce
Zuzana Mikloš Fabrici, líderka akademického programu II. stupňa v Cirkevnej základnej škole Narnia v Bratislave
Prečo majú deti často taký zlý zážitok zo školy?
Pokiaľ škole záleží iba na dodržiavaní administratívy či odučených plánoch a záujem o dieťa sa v tom niekde stratí, potom to môže byť problém. Existujú však školy, i štátne, ktoré kladú dôraz na dieťa a tam sa dejú zázraky.
Vedeli by ste identifikovať nejaké príklady z vyučovania? Postupy, spôsob skúšania, hodnotenie, čo deti stresuje a čo ich vie, naopak, viac motivovať?
Určite to je balík viacerých vecí, napríklad, rozhodli sme sa pre štýl hodnotenia, ktorý žiakov motivuje. Nepoužívame iba známky od 1 do 5, používame Pointbook, nástroj na hodnotenie a poskytovanie spätnej väzby, v akademickej oblasti i v správaní. Inšpirovali sme sa banskobystrickou Narniou. Takéto hodnotenie ukazuje žiakovi, aké sú od neho očakávania, koľko zadaní má za určité obdobie zvládnuť, aké hodnotenie dostáva. Od začiatku teda vie, aký balík úloh, projektov, zadaní musí naplniť.
Skúšate napríklad iba formou testov?
Málo skúšame ústne. Je to neekonomické a stresujúce. Máme však prezentácie, veľa diskutujeme. Hodnotíme prácu na hodine, či už individuálnu, v skupinách, v tandemoch. Ale klasický spôsob, že dáme deťom naučiť sa kapitolu, učivo naspamäť, a potom im dávame otázky pred tabuľou, to nerobíme.