Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
25.08.2016, 00:00

S Maďarmi to bolo ako na Balkáne. Môže sa kauza Hedviga zopakovať?

S Maďarmi to bolo ako na Balkáne. Môže sa kauza Hedviga zopakovať?
Zdroj: TASR/Vladimír Benko

Ak by sme pre vývoj slovensko-maďarských vzťahov od roku 1993 hľadali jednoslovný popis, vhodnejšie slovo ako Balkán sa nájde len ťažko. Emotívnosť, staré krivdy a schopnosť z pokoja cez noc prejsť „na nože“ iné označenia diskvalifikuje. Len posledné obdobie do vzorca na prvý pohľad nezapadá. „V roku 2013 prezident Slovenskej republiky oficiálne navštívil Maďarsko,“ uvádza príklad dobrých vzťahov Peter Stano, hovorca rezortu zahraničia.
Návšteva susednej krajiny za normálnych okolností nesúperí o cenu diplomatický počin roka. Lenže slovensko-maďarské vzťahy a normálne okolnosti sa len málokedy stretnú v jednej vete. Sme svedkami len ďalšieho obdobia relatívneho pokoja alebo ide o zlepšenie vzťahov s trvalými následkami? Spýtajme sa inak, môže sa Hedviga zopakovať?

Gabčíkovo vs. Nagymaros
Gabčíkovo dnes plní dve funkcie. Vodohospodárska stavba a zároveň pomník šance položiť základy korektných vzťahov Slovenskej a Maďarskej republiky po rozpade Česko-Slovenska.

Gabčíkovo-Nagymaros načrtli v sedemdesiatych rokoch, no pád socializmu v navrhnutej podobe neprežilo. Maďarsko po zmene režimu práce na svojej časti ukončilo. Po vzniku Slovenskej republiky nasledovala dlhá etapa vzájomného obviňovania. Až sa spor skončil v Haagu. Súdny dvor rozhodol v roku 1997. Čiastočne v prospech Slovenska. Maďarsko od zmluvy nemalo odstúpiť. Čiastočne v prospech druhej strany. Ďalšie časti nemali byť spustené bez maďarského súhlasu. Rozsudok spor neuzavrel. Vášne okolo diela stlmili až voľby 1998, téma sa odsunula na perifériu.

15 miliónov Maďarov
Bolo by krátkozraké považovať vodné dielo za príčinu napätia.. Hladinu vzťahov čerili vtedajšie politické špičky na Slovensku i v Maďarsku. Mečiar si renomé na diplomacii nezakladal. Ani jeho súpútnik Ján Slota sa nepreslávil triezvym prístupom k chúlostivým témam. Časť vtedajších politických elít v Budapešti im bola rovnocenným súperom, s jedným ideovým rozdielom, kým slovenský politický nacionalizmus vychádzal skôr zo štátu, až potom z národa, maďarský mal poradie opačné.

Nikto nevyjadril rozdiel presnejšie ako prvý zvolený predseda vlády Maďarskej republiky, József Antall. Jeho vyhlásenie „v duši som premiérom pätnástich miliónov Maďarov“ sa stalo evergreenom množstva vplyvných maďarských politikov. Pätnásť miliónov vyjadrovalo, že sa vláda necíti obmedzená hranicami a má právo hovoriť aj za Maďarov žijúcich na Slovensku, v Rumunsku, Chorvátsku, Slovinsku, Juhoslávii... To narážalo na odpor krajín, v ktorých maďarské menšiny uviazli.

Spoločné vášne
Vtedajšie slovenské vlády hru národnými a národnostnými kartami ovládali rovnako dobre a mali výhodu. Maďarská menšina na Slovensku sa do určitej miery stala rukojemníkom. Svetlo sveta uzrel jazykový zákon, ktorý obmedzil používanie maďarčiny, o rok neskôr reforma územnosprávneho členenia krajiny zaistila, aby ani v jednom regióne nemala maďarská menšina zásadnejšie zastúpenie. Vo výpočte výpadov jedným či druhým smerom by sa dalo pokračovať.

Až kým Mečiar nepadol. „Na nože“ sa nestratilo, no ostrie otupelo a padlo do nižších poschodí verejnej diskusie aspoň na čas.

Vzťahy medzi krajinami do roku 1998 ilustrujú jedno. Ako mentálne blízko si boli (a sú) maďarskí a slovenskí kľúčoví politici a časť verejnosti po páde socializmu. Zahrávanie sa s národnými témami zrejme pre obe krajiny predstavovalo nevyhnutnú etapu na ceste z postsocialistickej reality. A slovensko-maďarská minulosť, znásilnená množstvom historických krívd, neumožnila iný vývoj. No nabudené národniarstvo a nedoriešené dejiny len ťažko zdôvodnia reprízu, ktorá prišla s prvou Ficovou vládou v roku 2006. A treba podčiarknuť, repríza sa vysielala v slovenskom i maďarskom znení.

Premárnená príležitosť
Viktor Orbán, dnes tvrdo konzervatívny a ťažko národne uvažujúci politik vstúpil do hry zo zvláštnej pozície - lídra liberálov. To mu vydržalo asi štyri roky. O čosi dlhšie ako Mečiarovi a kratšie ako Ficovi. Všetkých troch alfa politikov spojil fakt, že nacionálnu rétoriku si osvojili dodatočne. Ako automat na preferencie. Ani pre jedného nacionalizmus nepredstavoval ideológiu, s ktorou a pre ktorú vstúpili do politiky. Keď sa v roku 1998 Orbán uvelebil v premiérskom kresle, liberálne časy už mal dávno za sebou. No do roku 2001 možno hovoriť o období pokoja medzi oboma krajinami. Inak to ani nešlo. Maďarsko a Slovensko sa sústredili na vstup do Európskej únie. V prípade Slovenska i do NATO, v čom ho Maďarsko otvorene podporovalo. Symbolom dočasného topenia ľadov medzi Budapešťou a Bratislavou sa stal Most Márie Valérie, ktorý v roku 2001 spojil Štúrovo a Ostrihom. Za účasti premiérov oboch krajín a komisára pre rozšírenie EÚ. Most spravil i symbolickú bodku za obdobím preklenovania sporov.

V tom istom roku totiž vzťahy začali opäť škrípať. V Maďarsku a na Slovensku sa zvolebnievalo.

Krajanský zákon
„Predloha zákona vo mne vzbudzuje určité obavy,“ vyhlásil premiér Mikuláš Dzurinda v roku 2001. Reagoval na krajanský zákon o Maďaroch žijúcich mimo územia Maďarska. Ten v Maďarsku zvýhodňoval občanov Slovenska s maďarskou národnosťou. A zároveň legislatíva platila aj na území okolitých štátov. Napríklad rodičia na Slovensku (v Rumunsku, Juhoslávii...), ktorých deti navštevovali školu s vyučujúcim jazykom maďarským, mohli získať finančnú podporu.Ochladzovanie vzájomných vzťahov nezastavila ani výmena vlád. Celkom prekvapivo. V roku 2006 dominantnými politickými silami v oboch krajinách boli strany, ktoré sa považovali za sociálne demokracie. Smer a Maďarská socialistická strana. Kým sociálne demokracie sú v západoeurópskej politike vnímané ako zástancovia menšín a odporcovia nacionalizmu, stredoeurópska prax ukázala opak.

Počet slovensko-maďarských incidentov prudko stúpol a prvá Ficova vláda nápadne začala pripomínať mečiarovské obdobie. Spoločných znakov bolo dosť. Oprášila sa téma Benešových dekrétov, odoprel sa vstup maďarskému prezidentovi na Slovensko. Na druhej strane Dunaja vznikli Maďarské gardy a kontroverzné Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny sa stalo súčasťou maďarského parlamentu. No suverénne najsmutnejšou kapitolou sa stala Hedviga Malinová.

Priatelia extrémisti
Minulý rok čakalo na políciu solídne prekvapenie. Do Gabčíkova sa hrnuli protestujúci proti migrantom. Práve v meste na juhu Slovenska mali byť utečenci zo Sýrie umiestnení. Za poctivý údiv stojí zloženie protestujúcich. Okrem slovenských nacionalistov prišli aj posily spoza hraníc. Extrémisti z maďarského hnutia 64 žúp, organizácie volajúcej po obnovení Uhorska. „Ide nám o rovnakú vec,“ vysvetlil vtedy za hnutie Gergely Dobay.

Obe skupiny sa nestretli. Slovenskú časť do mesta polícia nepustila. A tridsiatka maďarských kolegov čakala na domácich zbytočne. No pohľad na nevídane priateľské vzťahy protirečivých extrémistických táborov mal svoje čaro. Obzvlášť, keď miestom bolo mesto v blízkosti sporného diela Gabčíkovo.

SNS plus Most
Tým prekvapeniam neodzvonilo. V marci si do vlády sadli národniari a predstavitelia maďarskej menšiny. Aj vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom prežívajú éru nečakaného porozumenia. „Sú historicky na najlepšej úrovni,“ šíri optimizmus Peter Stano.

Lenže skúsenosti posledných 23 rokov nútia k skepticizmu. Vláda Fico číslo tri sa netají, že koaličným spojivom je pragmatizmus. Extrémistov zabáva spoločná téma – migranti. A nielen ich. „V dôsledku utečeneckej krízy sme posilnili operatívnu a policajnú spoluprácu,“ pokračuje Peter Stano.

Odpoveď na otázku, či sme svedkami zmeny vzťahov oboch krajín, alebo obdobia pokoja, si musíme počkať. Kým téma utečenci neopadne a kým nebude praktickejšie vládnuť s niekým iným.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.