Ešte pred voľbami plánoval integrovať pravicu. Dnes podľa jeho vlastných slov možno s politickou kariérou končí. Nedávny predseda strany Sieť je totiž jedným z kandidátov na post sudcu Všeobecného súdu EÚ v Luxemburgu. „Toto je vlastne akoby návrat k začiatku toho oblúka,“ hovorí Radoslav Procházka.

Začnem vaším citátom krátko po voľbách, keď bol na odchode zo Siete pán Beblavý. „Sieť nie je kŕdeľ vrabcov, ktorý sa rozpŕchne pri prvom výstrele. Jadrom sú a zostanú ľudia, ktorí z nej spravia dobrý a dlhý príbeh,“ Dnes to tak nevyzerá. Kde sa to pokazilo?
Ja som hovoril aj na sneme, že si myslím, že to celé sa začalo číslom 5,6 percenta. Že reálne sa to pokazilo v sobotu piateho marca. A že všetko, čo sa stalo potom, bolo vlastne dôsledkom toho výsledku.

Dobre, ale vy ste museli vidieť, čo sa v tej strane deje. O odchode hrnčiarovcov sa hovorilo už dávnejšie. Dokonca padali slová o nedostatku komunikácie.
Jediný komunikovaný dôvod ich nespokojnosti bola moja osoba na pozícii predsedu. Ten dôvod som odstránil a Brecelymu dali šancu na hodinu a pol. No ja teraz necítim mandát mudrovať do vnútrostraníckych vecí. Nové vedenie rešpektujem a podporujem. A rozhodnutia, ktoré nové predsedníctvo prijme či už dnes alebo v ďalších dňoch, budem rešpektovať rovnako.

Takže boli aj iné dôvody?
Nepotrebujem k tomu čokoľvek dodávať, pretože kto chcel, všetko mohol v sobotu vidieť naživo a mohol si urobiť vlastný úsudok. Osobne si myslím, že všetko je také zjavné, že k tomu nepotrebujem hovoriť vôbec nič.

Vravíte, že rozpad sa začal volebným výsledkom. Aj tomu niečo predchádzalo. Čo ste pokazili vtedy?
Necítim potrebu sa v tom dnes piplať. Už som to na straníckych fórach viackrát preberal. A potom v sobotu som povedal, že ponúkam dohodu, že celá minulosť a všetky zlyhania idú na moje tričko. A že tým vytváram priestor, aby delegáti snemu mohli všetku energiu a čas venovať debate o budúcnosti. Viac som spraviť nemohol.

Cítite sa ešte ako straník? A ako koaličný poslanec?
Som radovým členom Siete, koaličnej strany a radovým poslancom. Na začiatku som sa prihlásil k programovému vyhláseniu vlády a kým som poslancom, tak sa budem usilovať o to, aby sa vládny program napĺňal. A prídem aj s vlastnými legislatívnymi návrhmi. Možno niektorými aj nad rámec programového vyhlásenia.

Skúste byť konkrétnejší.
Teraz nebudem. Mal som viacero vlastných tém. Jednou z nich bola regulácia hazardu alebo témy súvisiace s kultiváciou právneho štátu. Určite nebudem chcieť robiť žiadne naschvály ministerke Žitňanskej, naopak. Myslím si, že zostávame v dobre spolupracujúcom tandeme.

Ako dlho chcete byť poslanec parlamentu, alebo ako dlho očakávate, že ním ešte budete?
Prvú odpoveď nám dá voľba Súdnej rady 19. septembra.

Aký je technicky ten proces?
Súdna rada volí kandidáta. Kandidát, ktorý je schválený vládou, sa musí podrobiť výberovému konaniu pred komisiou súdneho dvora.

Súdna rada je formálne nezávislá, ale myslím, že by sme si trošku klamali, keby sme nevedeli že tam sú nejaké politické tlaky.
Ja o nich neviem, ani ich nepredpokladám.

Takže vy ste si to politicky neošetrovali?
Tam sa to ani nedá. Keby som si to politicky ošetroval, tak je to dávno vonku. To je prvá vec. Druhá bolo to podľa mňa prekvapenie pre všetkých.

Čiže aj pre vás? Myslím aj to, ako to v advokátskej komore vyšlo?
To nie. Komora ma oslovila s tým, či by som reflektoval na ponuku byť jej kandidátom. Zobral som si 48 hodín a povedal som, že áno.

Ponuka vyšla od advokátov. Teda to nebola vaša aktivita?
Bola to ponuka, ktorú som dostal od jedného člena predsedníctva Slovenskej advokátskej komory, ktorého si veľmi vážim. Dlhé roky je to jedna zo sivých eminencií slovenskej advokácie. Jano Havlát ma navrhol predsedníctvu Slovenskej advokátskej komory. A ja som, teraz bez akýchkoľvek fráz a klišé, úprimne poctený tým, že mu to napadlo. Dosť ma tým zaskočil, preto som si zobral tých 48 hodín. Doma som to potreboval prebrať.

Chcete ukončiť politickú kariéru?
Závisí to, samozrejme, od toho, ako uspejem. Prvotnou motiváciou ísť do verejnej služby ako poslanec bolo uplatniť svoju odbornosť v relatívne úzkom politickom rámci. Povedzme ako nástroj kultivácie právneho štátu a rovnosti pred zákonom. Tak som napokon fungoval až do prezidentskej kampane. Toto je vlastne akoby návrat k začiatku toho oblúka.

Nie je vám toho oblúka spätne ľúto? Ako profesionálny právnik ste mali skvelé renomé.
To je vaše hodnotenie.

Je to hodnotenie mnohých ľudí.
Ja vám to hodnotenie neberiem, ale ja tú ľudskú životnú skúsenosť neľutujem. Vo svojom živote väčšinou ľutujem veci, ktoré som neurobil. Nie veci, ktoré som spravil.

Poďme k politike. Ako sa pozeráte na tú dnešnú koalíciu? Existuje ešte dnes štvorkoalícia?
Existuje.

Je podľa vás udržateľné, aby napríklad Roman Brecely zostal ministrom?
Bude to závisieť aj od jeho komunikácie s koaličnými partnermi aj od opory, ktorú nájde v novom predsedníctve. Ja môžem pomôcť radou, inštinktom, skúsenosťou. Ale nemám ani hlasovacie právo a nejdem sa tváriť ako tieňový predseda, lebo ním fakt nie som.

Sieť má dnes v parlamente dvoch poslancov, z ktorých jeden možno odíde. Dá sa s dvoma poslancami udržiavať si ministra?
No ak si zvyšní traja partneri budú myslieť, že je pre nich praktickejšie a užitočnejšie si pár týždňov pred veľkým summitom otvárať koaličnú zmluvu a tlačiť jednu z koaličných strán do opozície, tak to urobia. Ale asi by som naozaj formuláciu politických postojov k tejto téme nechal na nového predsedu a jeho kolegov.

Podľa vás by teda bola chyba, keby to koalícia spravila?
Ja si myslím, že by takýmto postupom zakódovala do ďalšieho priebehu svoj vlastný zánik.

Koalícia vždy zanikne, najneskôr o štyri roky. Ale keď hovoríte, že zakóduje zánik, tak myslíte asi skôr.
Koalícia by si podľa mňa urobila veľmi ťažký karmický dlh, ktorý by ju dobehol.

Keď ste šli do parlamentu, mali ste dve vlajkové lode. Hmotná zodpovednosť politikov a schránkové firmy. Je možné ich ešte presadiť v parlamente?
Myslím si, že schránkové firmy do konca roka áno. Cez ministerku Žitňanskú aj v spolupráci so mnou a s Tomášom Stoklasom, ktorý u nás vedie pracovnú skupinu pre spravodlivosť a zaujíma ho to. S hmotnou zodpovednosťou to bude zložitejšie. Ale je v programovom vyhlásení vlády.

Potrebuje zrejme aj nejakých politických zástancov, ktorí to pretlačia v tej koalícii, lebo povedzme si úprimne, SNS to robiť nebude a zrejme ani Smer.
Myslím si, že jediného oduševneného zástancu v koalícii to má v mojej osobe. V parlamente ako takom aj Mira Beblavého.

Pán Beblavý je v opozícii. Vy možno budete v Luxemburgu.
Myslím si, že aj pani ministerka Žitňanská bude mať ambíciu v nejakom rozsahu tú zásadu zaviesť. Čiže vôbec by som nehádzal flintu do žita a nechcem povedať, že na tom ministerke Žitňanskej nezáleží, ale myslím si, že boj proti schránkovým firmám je pre ňu väčšou prioritou.

Koalícia vznikla do veľkej miery z nevyhnutnosti. Ale nevyhnutnosť spočívala v tom, kto sa dostal do parlamentu. Neraz ako výsledok nespokojnosti ľudí s vývojom. Akoby frustrovaní voliči zabúchali po stole. Máte pocit, že koalícia pracuje na tom, aby sa štandardná politika očistila v očiach ľudí?
Myslím, že pre polovicu národa je smutný pohľad na koalíciu a pre polovicu národa je smutný pohľad na opozíciu. Ale v septembri prídu do parlamentu aj reformné zákony. Nezamestnanosť pôjde hlboko pod desať percent, ekonomika porastie asi v rádoch percent, nie desatinách percenta. Ľudia si nakúpia nové autá, nové byty, desaťtisíce mladých ľudí pôjdu na vysoké školy. Čiže sa mi zdá, že s výnimkou všeobecne rozšíreného pocitu, že nám tu nefunguje rovnosť pred zákonom, sa Slovensku darí hádam aj nad pomery. A pri pohľade na to javisko zhora sa stranícka politika zdá len otravnou kulisou.

Nerozumiem presne, čo myslíte tým pohľadom zhora.
Akokoľvek demotivujúco, frustrujúco a nepríjemne dnes pôsobí pohľad na stranícku politiku na Slovensku, krajina ako taká zažíva relatívne dobré časy. Samozrejme, s výnimkou, ja som hovoril o tom srde v ľuďoch, ktorý sa podľa mňa primárne vzťahuje k pocitu nerovnosti pred zákonom.

Takto je to dlhé roky. Ľuďom to asi nestačí. Aspoň ja som vnímal volanie po nejakom preformátovaní štátu.
No len tie voľby dopadli tak, že ten dopyt po preformátovaní štátu vo výsledkoch nebolo vidieť.

Smer klesol o 17 percent, prišli tam nacisti...
Nechcem polemizovať s nikým na diaľku, ale vy máte pocit, že OĽaNO a Boris Kolár boli pred voľbami nositeľmi myšlienky nejakého preformátovania štátu?

Skôr Smer je zosobnením zotrvačnosti. Voliči volili tak, ako keby chceli niečo iné, nejaký krok dopredu.
Majú to, čo volili. Majú happeningy pred Bonaparte a tlačovky. Agresívne tlačovky, často aj užitočné. Napríklad, keď Gábor Grendel s Veronikou Remišovou upozornili ministra Brecelyho na nejaký problém, a ten konal, dokonca ich aj pochválil.

Keď to zvulgarizujem – povolebná situácia je výsledok zlej voľby ľudu?
Nie, ale čo upečiete z 5,6 percenta? Otázka je, či naozaj dôvod vzniku koalície ako hrádze proti extrémizmu sa napĺňa. Ja som sa vždy explicitne bránil argumentu „lebo Kotleba“. Som presvedčený, že koalícia nevznikla ako hrádza proti extrémizmu, ale ako hrádza proti predčasným voľbám.

Trochu slabá ambícia, nie?
Dnes sa to podceňuje, keď vidíme, akí sú k sebe milí. No podľa mňa na samom začiatku povolebného vývoja aj pre Bugára, aj pre Danka bola veľmi ťažko stráviteľná predstava, že budú spolu v jednej koalícii. Nakoniec v nej sú. Aj preto, že jedinou inou možnosťou naozaj boli predčasné voľby. A je legitímne od víťaza volieb chcieť vládnuť a nechcieť ísť znovu do volieb.

Vyčítalo sa vám, že ste nechali vo vláde na čele Fica a na stoličke ministra vnútra pána Kaliňáka. Nemohla byť Sieť asertívnejšia?
Bolo to proste tak, že buď si Smer nominuje premiéra a ministra vnútra, alebo poďme do predčasných volieb.

Tak vám to povedali počas koaličných rokovaní?
Teraz úplne otvorene. Kto sa tých predčasných volieb musel báť viac? Smer, alebo pravicové strany, ktoré uspeli menej, ako očakávali?

Dnes sa nedá niečo spraviť? Povedať, že napríklad s Kaliňákom už nechcem byť v koalícii pre kauzu Bašternák.
Nebudem hovoriť za stranu, lebo za stranu by mal hovoriť predseda a nové vedenie.

Donedávna ste boli predsedom strany a mali ste aj silu...
Bašternáka nepoznám. Ale môj osobný pocit a môj hodnotiaci úsudok je, že je to regulárny dépeháčkový podvodník, ktorý by mal sedieť. Ku Kaliňákovi prechovávam ľudskú náklonnosť. Každý máme v živote ľudí, na ktorých máme slabosť, aj keď si to možno nezaslúžia. A ja som s tým vnútorne vyrovnaný. Ja mám Kaliho rád ako človeka. Bodka. To, že je politicky odpísaný, je podľa mňa dnes zrejmé aj jemu samému.

A naťahuje to z akého dôvodu? Osobná prestíž, alebo...?
To sa spýtajte jeho, či niečo naťahuje a prečo.

Má koalícia vlastne zmysel existencie?
Myslím si, že táto jeseň bude významný indikátor toho, ako to pôjde ďalej. S akou gráciou a v akom tempe sa podarí koalícii presadiť aj tie reformné veci, ako sa naštartuje minister školstva a ďalšie veci. Že tá jeseň bude významný indikátor aj ďalšieho vývoja po predsedníctve.

Stretávate sa s premiérom, alebo ste sa zrejme donedávna stretávali. On osobne to ešte chce robiť? Má silu potiahnuť koalíciu ďalej?
Klebety pestovať nebudem, ale videl som ho včera a bol úplne v pohode.

Pri plnej sile, Fico, ako ho poznáme? Aj tisíc klikov?
Podľa mojich informácií už tisíc. A desať kilometrov ráno v lese.

Pred voľbami ste hovorili, že Sieť nikomu príliš silnému nebude robiť komparz. Bolo to podmienené, že ak nebude iná možnosť?
Pozrite, v tom čase úlohu toho „hustého“ napravo od stredu nemal kto hrať a niekto ju hrať musel. A v tom čase bolo prirodzené, že som ju hral ja. Bola to moja povinnosť. Jednoducho okolnosti dotvorili kontext tak, že som tú rolu musel hrať.

Chceli ste sa štylizovať do úlohy novej SDKÚ, ťahúňa pravice?
Myslím si, že bola moja povinnosť to skúsiť.

Čiže ste to v podstate nemysleli úplne úprimne?
Myslel som to v tom čase úplne úprimne. Jasné, že áno. Keď máte v prieskumoch chvíľu 17, potom 12, tak proste máte povinnosť sa podľa toho aj správať a podľa toho aj komunikovať. Nemáte v tom čase dôvod počítať s tým, že budete mať na konci dňa desať poslancov. Aj z tých vám traja o dva dni odídu.

Skúsme to ešte uzavrieť tou osobnou rovinou. Máte sa ako rodina presťahovať do Luxemburgu?
Nechcem nič zakríknuť, som v tomto trošku poverčivý. Ide o dve zložité výberové kolá, ja som ešte pred mesiacom o ničom takom neuvažoval. Ale ak by to malo dopadnúť dobre, tak áno.

Čo by ste povedali ľuďom, ktorí by vám vyčítali, že je to útek zo Slovenska? So Sieťou to nevyšlo, tak...
Nikdy nevyhoviete každému a niekomu nevyhoviete nikdy bez ohľadu na to, čo urobíte. Predpokladám, že toto by mi vyčítali ľudia, ktorí by mi rovnako naliehavo vyčítali, keby som zostal predsedom Siete a fungoval v parlamente. Nemám dôvod sa tým trápiť.

Do akej miery je dôležitý finančný motív? Zisťovali ste si, koľko taký sudca zarába?
Žena to zisťovala, mňa to pravdupovediac nezaujímalo, lebo predpokladám, že dosť na to, aby človek mohol normálne fungovať a živiť svoju rodinu. Ale žena to zisťovala a hovorila mi, že okolo 20-tisíc mesačne.

Ak sa nemýlim, založili ste svoj osobný majetok v prospech...
Časť osobného majetku som založil a zvyškom toho majetku ručím. Čiže záložné právo je na časť nehnuteľného majetku.

Dokáže to Sieť zatiahnuť? Ide vám v podstate o strechu nad hlavou.
No ja financovanie neriešim. Kancelár predkladal na predsedníctvo plán, z ktorého vyplýva, že v pohode aj s rezervou. Ak budeme štyri roky dostávať príspevok, na ktorý máme zo zákona nárok.

To znamená, že predčasné voľby by mohli spôsobiť problém. Lebo tam je pomerne veľký balík viazaný na časové obdobie.
Časť toho balíka je viazaná na časové obdobie.

Je to takmer polovica, ak sa nemýlim.
Takmer polovicu už máme aj splatenú.

Kto je Radoslav Procházka
Slovenský advokát, vysokoškolský pedagóg, bývalý predseda parlamentnej politickej strany Sieť. V súčasnosti pôsobí ako poslanec Národnej rady SR.