Teroristické útoky vo Francúzsku a Nemecku postavili do pozoru celú Európu. Na Slovensku máme špeciálny tím policajtov, ktorý je vycvičený na zásahy proti teroristickým útokom.
Jeho veliteľ Štefan Hamran pre HN porozprával, čo je náplňou práce jeho členov.

Vediete útvar elitných policajtov, ktorého úlohou je zasahovať proti teroristickým útokom. Čo všetko spadá do jeho úloh? A čo vlastne také komando robí, keď sa teroristický útok nedeje?
Prioritne zasahujeme proti teroristom, únoscom osôb a dopravných prostriedkov, nebezpečným páchateľom organizovanej trestnej činnosti a páchateľom zločinov. Príslušníci útvaru sú špeciálne cvičení aj na iné aktivity. Môžeme byť nasadení na záchranné akcie, najmä pri živelných pohromách, katastrofách, veľkých dopravných nehodách alebo priemyselných haváriách. Okrem toho zabezpečujeme aj ozbrojené sprievody pri prevoze cenín a jadrového paliva.

Ako by komando zasahovalo v prípade teroristického útoku na Slovensku? Máte nejaké zaužívané postupy?
To závisí vždy od konkrétnej situácie. Sú vypracované štandardné operačné postupy, ktoré presne definujú, akým spôsobom postupujú elitné jednotky v konkrétnych prípadoch. V rámci expertnej skupiny budeme zodpovedať za tvorbu postupov pre vedenie boja proti terorizmu v zastavaných oblastiach. Samozrejme, tieto informácie majú utajený charakter, a preto sa k nim bližšie vyjadrovať nebudem.

Je podľa vás dostatočná úroveň bezpečnostných opatrení, ktoré momentálne na Slovensku sú? Aj v súvislosti s aktuálnou situáciou vo svete?
Myslím si, že vzhľadom na geografickú polohu Slovenska aj na úroveň teroristickej hrozby sú prijaté bezpečnostné opatrenia na požadovanej úrovni. Vždy, keď nastane zmena, tak na to bezpečnostné zložky reagujú, vrátane nášho útvaru. Na Slovensku je situácia pomerne bezpečná, nemožno ju však podceniť. Treba si uvedomiť, že Slovensko je členskou krajinou Európskej únie a zároveň predsedáme Rade Európskej únie, čo nesporne považujem za bezpečnostné riziko.

Európou v posledných týždňoch otriaslo viacero teroristických útokov. Postupovali podľa vás policajti vhodne? Všimli ste si niečo nezvyčajné v spôsobe, akým polícia a iné jednotky zasahovali?
Nerád by som hodnotil prácu našich zahraničných partnerov, ktorých považujem za profesionálov. Som presvedčený, že pri riešení teroristických útokov postupovali podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. No niektoré postupy policajných zložiek ma prekvapili. Máme štandardné operačné postupy a niektoré elitné jednotky sa od týchto postupov zjavne odklonili, na čo museli mať svoje dôvody. Každý odklon od týchto postupov znamená určité riziko. Prípady však konkretizovať nebudem. Treba si však uvedomiť, že elitné jednotky sa nenachádzajú v závideniahodnej pozícii, keďže eliminovať teroristický útok bez akýchkoľvek negatívnych následkov je takmer vylúčené. Ak unikne príprava teroristického útoku pozornosti spravodajských služieb, sme posledná inštancia, ktorá môže túto hrozbu zlikvidovať. Ak by sme zlyhali, následky by boli tragické.

Stačí dokonca, ak pochybí jednotlivec, ktorý je kľúčový v reťazci. To vytvára obrovský tlak na zasahujúcich policajtov. Každý z nich si musí byť plne vedomý svojej zodpovednosti.

V minulosti sme boli svedkami prípadov, pri ktorých po kontakte zasahujúceho tímu a teroristu došlo k ustupovaniu jednotlivcov zásahovky, čo malo tragické následky.

Čo má človek robiť, ak v jeho okolí dôjde k teroristickému útoku? Čo robiť, ak niekto útočí napríklad so strelnou zbraňou alebo nožom?
Ja by som odtiaľ utiekol. Ak dokážete pritom odtiaľ dostať ďalších ľudí, je to viac, ako ste mohli spraviť. V prvom rade sa má každý postarať o seba a svojich najbližších. Treba sa čo najskôr dostať na bezpečné miesto a zalarmovať políciu. Čím viac detailov dokážete poskytnúť polícii, tým ľahšie sa bude mužom zákona postupovať pri ochrane spoluobčanov. Mali by ste si zapamätať čo najviac detailov z miesta činu, koľko je tam páchateľov, ich popis, kde sa nachádzajú v objekte, ako sú vyzbrojení, či sa tam nachádzajú zranené osoby a podobne. Čo polícia nepotrebuje, sú hrdinovia, takzvaní iniciátori. Človek by sa podľa mňa nemal pokúšať o spacifikovanie teroristu. Neovláda zbraňové systémy, nie je na to fyzicky zdatný a špeciálne vycvičený a môže to vyvolať u teroristu skratové konanie. Ľudia prirodzene vedia, čo majú robiť. V Nice utekali z miesta činu, skákali cez okná a dokonca aj do rieky, aby chránili svoje životy.

Čo robiť v prípade, ak nás páchateľ drží ako rukojemníkov?
Keď tam už musíte zostať a nedokážete odtiaľ uniknúť, tak by som určite neudržiaval očný kontakt s teroristami. To sa vám môže stať osudným. Môže to byť vnímané provokačne a výber padne práve na vás. Treba spolupracovať s páchateľom, netreba robiť zo seba hrdinu a v žiadnom prípade sa nesnažiť spacifikovať páchateľa. Pokus o spacifikovanie teroristov radovými občanmi v minulosti vyústil do tragických následkov. Lepší návod, ako utiecť z miesta činu, vám nikto nedá. To nie je prejav zbabelosti, môže vám to zachrániť život.

Vráťme sa ešte k úlohám špeciálneho komanda, ktoré vediete. Na základe čoho sa rozhodujete, koho do tímu prijmete?
Výcvik priamo súvisí s výberovým konaním. Máme najnáročnejšie výberové konanie. Je to prirodzené, keďže úlohy, ktoré budú plniť policajti útvaru, sú mimoriadne náročné. Preverujeme ich psychickú odolnosť, fyzickú pripravenosť, pravdovravnosť detektorom lži a na záver absolvujú takzvaný „pekelný týždeň“. To je týždeň, v rámci ktorého ich prevetráme po stránke psychickej a fyzickej a prinútime ich, aby siahli na dno svojich rezerv. Počas tohto týždňa sme schopní posúdiť, či majú potrebný potenciál, ktorý je základom úspešného pôsobenia v útvare.

Ako taký pekelný týždeň prebieha?
Trvá päť pracovných dní. Obsahuje rôzne disciplíny. Uchádzačov najprv vyčerpáme po fyzickej stránke a sledujeme ich duševnú úroveň a psychickú odolnosť. Rozhodujúce je, ako dokážu plniť naše náročné výkonnostné a osobnostné testy po telesnej záťaži. Intelektuálny potenciál uchádzačov je pre nás kľúčový faktor. To, že niekto ukončí pekelný týždeň, neznamená automaticky, že je prijatý. Po ukončení pekelného týždňa zasadne výberová komisia a vyhodnotí každého uchádzača individuálne. Na záver pripravia stanovisko pre veliteľa útvaru aj s odporúčaním, koho prijať za príslušníka útvaru.

Platí, že členovia komanda musia byť poriadne „vytrénovaní“?
Je omyl myslieť si, že príslušníci elitnej jednotky sú obrovskí, vyšportovaní a svalnatí chlapci. Samozrejme, sú aj takí, je to však skôr výnimka ako pravidlo. Pre nás sú ideálni tí, ktorých dokážeme infiltrovať do kriminálneho prostredia tak, aby dokonale splynuli s prostredím. Nesmú byť nápadní, musia to byť nevýrazné typy, čo sa vedia tak pohybovať v cieľovom priestore, že v tom prostredí pôsobia prirodzene. Je to základným predpokladom každej úspešnej akcie.

Kto je Štefan Hamran
Je veliteľ útvaru osobitného určenia Prezídia Policajného zboru. Pozíciu zastáva od septembra 2011. Do služobného pomeru vstúpil v roku 1999, keď začal slúžiť na obvodnom oddelení Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne. Neskôr pôsobil na úrade hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. Od roku 2008 je zaradený v útvare osobitného určenia Prezídia Policajného zboru, kde pôsobil v jednotke zvláštnych zahraničných činností ako starší referent špecialista analytik, neskôr ako veliteľ tejto jednotky. Vysokoškolské vzdelanie získal na Akadémii Policajného zboru v Bratislave.

Útvar elitných policajtov
Útvar osobitného určenia Prezídia Policajného zboru, v zahraničí označovaný Lynx Commando, je špeciálny policajný protiteroristický útvar. Lynx Commando vykonáva zákroky proti teroristom, únoscom osôb a dopravných prostriedkov, nebezpečným páchateľom organizovanej trestnej činnosti a páchateľom zločinov. Tiež sa podieľa na záchranných akciách, napríklad pri živelných pohromách a katastrofách, veľkých dopravných nehodách a priemyselných haváriách. O nasadení policajtov služby osobitného určenia rozhoduje prezident Policajného zboru.