Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
25.06.2003, 00:00

Kontrola môže samospráve len prospieť

Pripravované posilnenie kontroly v samospráve by malo eliminovať riziko, že sa korupcia reformou verejnej správy decentralizuje. Podľa splnomocnenca vlády pre decentralizáciu verejnej správy Viktora Nižňanského s takýmto postupom počítala už pôvodná koncepcia reformy. Kým samosprávy v minulosti hospodárili ročne približne so 4 % daňových prostriedkov vybraných v SR, prenos kompetencií zvýšil ich podiel pri správe verejných zdrojov i na hospodárení so štátnym majetkom. Vlani obce a VÚC disponovali rozpočtami v celkovej výške 70 mld. Sk, z čoho podľa Nižňanského 4 mld. Sk tvorili vlastné príjmy obcí, podiel na miestnych daniach tvorilo približne 12 mld. Sk a 20 mld. Sk dostali samosprávy vo forme decentralizačných dotácií. Zvyšok získali správou vlastného majetku a z úverov.
V súčasnosti kontrolujú hospodárenie s presunutým štátnym majetkom a použitie dotácií rezorty. Po budúcoročnom zrušení účelovej viazanosti majetku a postupnej zmene decentralizačných dotácií na neúčelový príspevok zo štátneho rozpočtu by sa však mala zvýšiť aj vonkajšia kontrola samospráv. Nižňanský pripomenul, že už v minulosti sa vláda pokúšala zákonom upraviť právomoci kontrolných orgánov nad samosprávou, no jej záujmové združenie dokázalo lobovaním v parlamente ovplyvniť neprijatie príslušnej legislatívy. To podľa neho viedlo k prijímaniu kontroverzných úprav, ktoré si v súčasnosti vyžadujú novelizácie zákonov. Vláda v polovici mája súhlasila s návrhmi splnomocnenca na ďalšie pokračovanie decentralizácie verejnej správy, ktoré obsahovali aj tézy o posilnení kontroly samosprávy. Nižňanský potvrdil, že už pracuje komisia zložená zo zástupcov ministerstiev a oboch úrovní samosprávy, ktorá by mala predložiť návrh na úpravu systému vnútornej kontroly obcí, miest a VÚC. Dnes ju vykonávajú hlavní kontrolóri, ktorých volia zastupiteľstvá na 6 rokov. Aj keď zákon o obecnom zriadení upravil ich postavenie už v roku 1990, obce zo zákona nemajú povinnosť vytvoriť funkcie kontrolórov. Nižňanský očakáva, že oproti minulosti sa okrem vnútornej kontroly posilnia najmä právomoci orgánov vonkajšej kontroly, medzi ktorými bude mať najdôležitejšie postavenie Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR.
Kontrola nie je problém
Za štandardné, v porovnaní s krajinami EÚ, považuje postavenie kontroly v samospráve na Slovensku hlavný kontrolór Nitry Ladislav Fúska. Predpokladá však, že by sa mala zvýrazniť pozícia kontrolóra v obci či VÚC. "Hlavní kontrolóri by mali vybavovať aj sťažnosti a petície občanov," podčiarkol Fúska. Upozornil, že samosprávy majú možnosť vytvárať rôzne kontrolné komisie zložené z odborníkov i volených zástupcov občanov - laikov, ktoré môžu tiež významne zvýšiť vnútornú kontrolu samosprávy. Vonkajšiu kontrolu už dnes podľa neho podstatne zvyšujú externé inštitúcie, akými sú, napríklad, banky, ktoré úverujú samosprávy a pri neplnení záväzkov sa pokúšajú regulovať výdavky dlžníkov. Postavenie NKÚ je výnimočné jeho nezávislosťou voči štátnej i verejnej správe. Predseda úradu Jozef Stahl predpokladá, že aj po novelizácii Ústavy SR a po rozšírení kontrolného dohľadu NKÚ nad samosprávou bude podstatnejšou vnútorná kontrola.
Kontrola v samospráve
Vnútorná
: hlavný kontrolór, obecná/mestská rada, rada VÚC, zastupiteľstvá, kontrolné komisie
Vonkajšia: NKÚ, ministerstvá (najmä MF), Úrad vlády, NR SR, audítori, správne súdy, daňové úrady, prednostovia krajských úradov
Zdroj hn

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.