Ak by sa udeľovala cena za najväčšieho rečníka v slovenskej politike, Robert Kaliňák by asi bol minimálne nominovaný. Ak však konfrontujeme jeho faktické výroky s realitou, namiesto ocenenia za rétoriku mu možno skôr dať cenu hanby – minister vnútra hovorí pravdu len v polovici výrokov. To je jeden z najhorších výsledkov spomedzi všetkých slovenských politikov.
Horší ako Fico
Od spustenia projektu Demagog.SK v roku 2010 analytici skontrolovali presnosť 562 výrokov Roberta Kaliňáka vo viac ako štyridsiatich debatách. Kaliňák v priemere povie v debate trinásť faktov, z ktorých je len 52 percent pravdivých.
Približne v každom treťom výroku zavádza alebo hovorí nepravdu. Zvyšné výroky, až pätnásť percent, sa z verejne dostupných informácii nedajú overiť. Pretože sa minister vnútra často odvoláva na interné dokumenty a informácie.
Najpresnejší bol Kaliňák v roku 2013, z 83 overovaných výrokov „až“ 61,4 percenta bolo pravdivých. Aj to je však tri percentuálne body pod priemerom slovenských politikov.
V danom čase Kaliňák hovoril predovšetkým o nových volebných zákonoch, verejnom obstarávaní, výkonnostných ukazovateľoch krajiny či voľbe generálneho prokurátora.
V naposledy menovanom prípade napríklad opakovane nepravdivo znižoval počet hlasov pre kandidáta Čentéša s cieľom zvýrazniť neschopnosť opozície dohodnúť sa na svojom kandidátovi.
Pozrite si ako Robert Kaliňák hovoril o kauze Bašternák:
Jedným z najmenej presných Kaliňákových rokov bol ten minulý, v ktorom sa riešila najmä utečenecká kríza. Jeho pravdivostná hodnota v tom čase dosiahla len päťdesiat percent. Téma utečeneckej krízy sa pritom stala jednou z nosných tém volebnej kampane Smeru.
V roku 2011, v ktorom dominovala dlhová kríza a voľba generálneho prokurátora, zase dosiahol Kaliňák historicky najvyšší podiel neoveriteľných výrokov, takmer tridsať percent. Zaujímavé je, že v tom čase Kaliňák nesedel vo vláde, a teda argument, že sa odvolával na interné dokumenty, v tomto prípade neplatí.
Kaliňák je v presnosti svojich výrokov podstatne horší ako jeho stranícky a vládny šéf Robert Fico, ktorý v priemere hovorí pravdu častejšie o sedem percentuálnych bodov.
V presnosti argumentácie najčastejšie overovaných politikov je horší ako Kaliňák už len bývalý predseda NR SR Pavol Paška, ktorý hovoril nepravdu alebo zavádzal v takmer štyridsať percentách prípadov.
Ako ryba vo vode
Kaliňák pôsobí v štúdiu uvoľnene, vedenie debaty posúva smerom, ktorý mu vyhovuje a oponentov provokačne upozorňuje, nech nie sú nervózni.
Priestoru na trénovanie svojich diskusných schopností má dostatok. Podľa Newton Media bol počas druhej Ficovej vlády tretím najčastejším hosťom v hlavných diskusných reláciách, keď príležitosť dostal až pätdesiatosemkrát.
Okrem toho, že je častým diskutérom, dokáže si v debatách vydobyť najviac času, čo pravidelne dokazujú analýzy Medan.sk. Mnohokrát si so svojimi dlhými monológmi, rýchlymi reakciami a prerušením moderátora získa aj dvojnásobok času súpera.
Avšak kým jeho vystupovanie navonok vyzerá suverénne, jeho argumenty sa príliš často opierajú o nepravdivé alebo zavádzajúce informácie.
Kaliňákovi utečenci
Robert Kaliňák vo svojich vystúpeniach zdôrazňuje svoju aktívnu účasť na stretnutiach ministrov Európskej únie a množstvom spravodajských informácií, ktorými údajne disponuje. O to viac zarážajúci je jeho zoznam nepravdivých a zavádzajúcich výrokov v diskusií o utečeneckej kríze, ktoré je možné dokázať už na základe verejne dostupných údajov.
Ešte v septembri 2015 bol Kaliňák schopný tvrdiť, že africkou cestou neutekajú žiadni utečenci zo Sýrie. Len v roku 2014 ich však na tejto ceste bolo okolo štyridsaťtisíc. Rovnako v tom čase odmietol, že utečenci do Grécka najviac prichádzajú po mori, a nie pevninskou hranicou z Turecka.
Už v tom čase bol však pomer jeden ku stotisíc s absolútne drvivou väčšinou utečencov používajúcimi námornú cestu. Operovanie s takýmito očividne nepresnými informáciami v téme, ktorú sám minister považoval za kľúčovú, výrazne naštrbuje jeho odbornú erudovanosť.
Ďalšia prekvapujúca a zároveň nepresná informácia v tejto téme prišla od ministra počas tlačovej konferencie o ohlásení príchodu asýrskych kresťanov na Slovensko. Kaliňák vtedy vyhlásil, že Slovensko dostalo množstvo ocenení za svoj integračný program. Žiadna zmienka o takomto ocenení sa však nedá dohľadať, naopak, viaceré štúdie a mediálne správy poukazujú skôr na evidentné problémy integračného programu na Slovensku.
Kaliňák taktiež strašil „bradatými“ utečencami, ktorí sa údajne vyhlasujú za adolescentov. Minister argumentoval tým, že so žiadateľmi o azyl, ktorí o sebe vyhlásia, že sú mladiství, musí štát zaobchádzať ako s mladistvými, a to aj v prípade pochybností o ich skutočnom veku.
Zákon však považuje za maloletú len takú osobu, u ktorej to v sporných prípadoch potvrdí lekárska prehliadka. Navyše do vykonania prehliadky alebo pri jej odmietnutí je osoba považovaná za plnoletú.
Pán Neoveriteľný
Robert Kaliňák používa neoveriteľné informácie nadpriemerne často. V mnohých prípadoch sa pritom odvoláva na interné informácie. V posledných diskusiách o kauze Bašternák používa množstvo neoveriteľných výrokov o daňových vratkách vyplatených za Radičovej a dôsledkoch krízy na daňovej správe v roku 2012. Podobne neoveriteľný bol v minulosti Mikuláš Dzurinda s 28 percentami neoveriteľných výrokov.
V debatách o terorizme a bezpečnosti spravidla uvádza informácie o počtoch a štruktúre zadržaných nelegálnych migrantov na slovenskej hranici a v krajinách Európskej únie, informácie o prebiehajúcich spoluprácach silových a informačných zložiek či individuálnych prípadoch narušenie slovenskej či európskej bezpečnosti.
Budovanie argumentácie na interných či dokonca dôverných informáciách, napríklad z rokovaní vlády, bezpečnostných stretnutí či dokonca prebiehajúcich vyšetrovaní, je pre politika pohodlnou stratégiou. Nielenže vytvára pocit vysokej informovanosti, ale predovšetkým bežný človek a novinár, ktorý má v týchto prípadoch prístup len k limitovaných informáciám, má výrazne sťaženú pozíciu na konfrontovanie argumentov s faktami.
Týmto spôsobom sa môže vládny politik elegantne vymedziť voči opozičnému diskusnému súperovi a pôsobiť na prvý pohľad ako štátnik.
Hoci Kaliňák je známy svojím na pomery Smeru relatívne dobrým vzťahom s novinármi, projektu Demagog.SK jeho úrad na pravidelné požiadavky o doplnenie zdrojov informácií nereaguje. Aktívne sa tak nesnaží preukázať pravdivosť inak neoveriteľných výrokov.
Aj v tomto prípade je Robert Kaliňák podpriemerný. Viacerí politici majú záujem preukázať pôvod svojich faktov a na otázky Demagog.SK odpovedajú alebo dokonca projekt aktívne kontaktujú.
Obhajovanie a očierňovanie
Typickým príkladom zavádzania je výrok, v ktorom politik povie presné číslo, no nekorektne ho interpretuje. Kaliňák napríklad obhajoval prácu ministra financií Kažimíra v boji proti daňovým únikom, ktorý mal priniesť viac ako jednu miliardu navyše oproti plánovaným. V skutočnosti vtedajšia analýza Inštitútu finančnej politiky hovorila o lepšom výbere daní v rokoch 2013 a 2014 o jednu miliardu, no boj proti daňovým únikom bol identifikovaný len ako jeden z faktorov.
Na obhajovanie svojej práce Kaliňák často používa výroky nezávislých inštitúcií. Parafrázuje napríklad správu Európskej komisie, ktorá podľa Kaliňáka mala gratulovať Slovensku za významný pokrok v boji proti korupcii. Pohľad do správy však odhalí, že komisia síce kladne hodnotí nárast osôb obvinených z uplácania, no dodáva, že stále ide o malé čísla a počty stíhaní sú nízke aj kvôli nedostatočnej legislatíve.
Podobným je prípad, keď na obhajobu svojho projektu ESO uvádzal pozitívne hodnotenia reformy zo zahraničia. Žiadnu podobnú zahraničnú reakciu sme však nezaznamenali.
Bežnou rétorickou výbavou politikov Smeru vo verejnej debate sa stalo poukazovanie na prešľapy pravicových strán z minulosti. Kolaps finančnej správy, politické nominácie, kauza Osrblie, privatizácia SPP a elektrární, voľba generálneho prokurátora sú povinnou jazdou. V týchto oblastiach však Kaliňák často chybí.
Zástupcovia opozície podľa neho len sľubujú a nekonajú. Rok po nástupe vlády Ivety Radičovej napríklad tvrdil, že z volebného programu SaS nebolo splnené ani jedno opatrenie. V skutočnosti bola za jeden rok vlády splnená časť z predvolebných sľubov, nedá sa tak hovoriť o nečinnosti.
Štýl verzus pravda
Robert Kaliňák je na prvý pohľad výborný orátor, ktorý svojím štýlom prednesu paralyzuje takmer každého súpera. Faktická analýza jeho vystupovania však ukazuje veľmi odlišnú tvár. Súčasný minister vnútra je, čo sa týka používania presných faktov a korektných argumentácií, jedným z najhorších politikov na Slovensku. Jeho diskusné vystupovanie, sprevádzané efektnými gestami a grimasami, tak zostáva skôr divadelným predstavením.
Ak minister a jeden z vedúcich vládnych predstaviteľov opakovane používa nepravdivé a zavádzajúce dáta na podporu svojich tvrdení, napovedá to niečo buď o jeho odbornosti, alebo motivácii.
Kto sú Matúš Sloboda, Richard Q. Turcsányi
Analytici pôsobia v inštitúte SGI na Demagog.SK. V rámci projektu od decembra 2010 sledujú tvrdenia politikov v diskusiách. Sledujú, či sú vystavané na faktoch v rôznych podobách.
