Zriadenie druhej komory NR SR nemá podľa Petra Miššíka (SDKÚ) opodstatnenie. Podľa neho by bolo účelnejšie zdokonaľovať už existujúce štruktúry, napríklad prijať nový rokovací poriadok NR SR. "Sme primalá krajina na to, aby sme mali dvojkomorový parlament," povedal Gábor Gál (SMK). Jozef Miklušičák (KDH) tiež nie je stúpencom takéhoto kroku. Podľa neho by na zlepšenie práce NR SR viac prospel zvýšený dohľad strán a voličov na prácu poslancov. "S vytvorením druhej komory NR SR nebudeme súhlasiť," konštatovala Jana Laššáková (Smer). V záujme skvalitnenia zákonov by podľa nej bolo vhodnejšie vytvorenie "legislatívnej rady" pri kancelárii prezidenta, priblíženie poslancov k voličom môže zabezpečiť zmena volebného systému na zmiešaný.

Predchádzajúce iniciatívy
Už koncom júla DS predstavila ideu dvojkomorového parlamentu, a to bez zvýšenia počtu členov NR SR. Druhá komora by mala prevziať úlohu "garanta kvality" zákonov. Zároveň by malo ísť o "komoru regiónov," pretože jej členovia by boli volení v rámci VÚC väčšinovým volebným systémom. Za zriadenie druhej komory, ktorá by bola tvorená predstaviteľmi regiónov, sa vyslovil v decembri 2003 Vojtech Tkáč (nez.). Táto komora by spĺňala tiež úlohu "brzdy" moci voči poslaneckej snemovni. Ani jeden z týchto návrhov nebol dopracovaný do podoby zákona.

Odborné názory
"Dvojkomorový systém by sa nám veľmi hodil," vyhlásil ústavný právnik Peter Kresák. Nevyhnutné je však podľa neho rozhodnúť, čo sa od druhej komory bude požadovať a aký model sa zvolí na jej kreovanie. Osobne je za osobnostný princíp, teda za výber poslancov na základe väčšinového systému, ktorý umožňuje presadiť sa aj nezávislým osobnostiam. Expert na ústavné právo Ladislav Orosz sa domnieva, že na vytvorenie druhej komory nie sú v SR podmienky a verejnosť by to ani neprijala.

Skúsenosti z ČR
V štátoch EÚ existujú jedno- aj dvojkomorové parlamenty. Z novoprijatých krajín má dvojkomorový parlament Poľsko, Slovinsko a Česká republika. Podľa názoru českého politológa Ivana Gabala má existencia Senátu ČR pozitívny vplyv na stabilitu politického systému. Dvojkolové väčšinové voľby dávajú šancu presadiť sa osobnostiam, ktoré sa správajú autonómnejšie voči stranám, preto podľa neho "senát má tendenciu tlmiť excesy straníckej politiky". Negatívne vnímanie verejnosti, ktorá senát vníma ako "odkladisko bývalých politikov", vyplýva podľa neho z toho, že senátori sú skôr v pozadí politického diania.