Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
07.06.2016, 18:00

Okupanti z augusta 1968 majú byť vojnoví veteráni, navrhujú ruskí poslanci

Zákon by im zaručoval úctu verejnosti ako obrancom vlasti a množstvo finančných výhod.

august 1968
Zdroj: © Ladislav Bielik

Ruskí vojaci, ktorí okupovali v roku 1968 Československo, by mali mať status vojnových veteránov. Zákon, ktorý by im priznával množstvo privilégií a urobil z nich statočných obrancov oprávnených ruských záujmov v zahraničí, predložili ruskej dume komunistickí poslanci, píšu Lidovky.cz.

Účastníci operácie Dunaj-68 usilujú o to, aby na nich bolo nazerané rovnako ako na sovietskych vojakov bojujúcich vo Veľkej vlasteneckej vojne, v Afganistane, Sýrii či iných krvavých konfliktoch. Návrh zákona, ktorý by im zaručoval nielen úctu verejnosti ako k obrancom vlasti, hoci ďaleko za jej hranicami, ale hlavne množstvo finančných výhod vrátane zvýšenej penzie a výdatných príspevkov na bývanie aj komunálne služby, už dorazil do ruského parlamemntu.

Tento týždeň ho predložili komunistickí poslanci Nikolaj Kolomejcev, Sergej Rešulskij a Jurij Sinelščikov. Nielen poslanci a politici, ale aj médiá pri tom nazývajú obsadenie Československa najrôznejšími termínmi, len nie okupáciou. Vládna agentúra RIA Novosti napríklad píše o vojensko-strategickej operácii Dunaj, ktorá mala za cieľ odvrátiť prevrat v Československu.

"Prejavili statočnosť a pevnosť"

Sami poslanci - navrhovatelia v odôvodnení zákona tvrdia: "Musíme uznať, že v podmienkach vojnového stavu v ČSSR v období od 21. augusta do novembra roku 1968 prejavili pri plnení svojej vojenskej povinnosti statočnosť a pevnosť, preto pokladáme za nutné, aby bola vo vzťahu k nim dosiahnutá historická i sociálna spravodlivosť."

Túto spravodlivosť si predstavujú ako zmenu federálneho zákona "o veteránoch", ktorý by musel byť rozšírený o účastníkov okupácie Československa.

Či návrh komunistov Dumou prejde nie je vôbec isté. V kuloároch členovia iných frakcií vyjadrovali obavy, či by tento "predvolebný ťah" Komunistickej strany Ruska nevyvolal negatívnu reakciu Prahy a nakoniec nespôsobil problémy pre súčasnú armádu Rusov, ktorí žijú v Českej republike.

Ako uviedol nezávislý poslanec Dmitrij Gudkov, "táto iniciatíva zákonodarcov nezostane bez povšimnutia českého veľvyslanectva v Moskve a vyvolá určitú reakciu v Prahe".

Na sociálnych sieťach však jasne prevažuje názor, že Rusi v roku 1968 neprišli do ČSSR ako nejakí okupanti, ale zabránili zase raz svetovej vojne.

"Kontrarevolúcia režírovaná z Washingtonu"

O status vojnových veteránov bojujú príslušníci okupačných vojsk už niekoľko rokov. Sú združení v regionálnych organizáciách a udržujú kontakt aj cez sociálne siete a webové stránky veteránskych organizácií.

V roku 2013 sa mnohé z nich pokúsili presadiť to, s čím teraz prichádzajú komunisti - zmenu zákona "O veteránoch". Ruská verejnosť nielen podporila právo účastníkov operácie Dunaj-68 na status veterána, ale v médiách a na sociálnych sieťach sa rozbujnela diskusia, z ktorej vyplýva, že Rusi si nepripúšťajú akékoľvek historické pochybenia.

Prevláda stále presvedčenie, že Moskva zabránila okupácii Československa krajinami NATO, a že "kontrarevolúcia nazývaná Pražskou jarou bola režírovaná z Washingtonu".

Obavy Moskvy v roku 1968 sú napokon porovnateľné s tými, ktoré vyjadruje ruský prezident Vladimir Putin aj dnes - nie je možné dopustiť, aby sa pri hraniciach Ruska respektíve ZSSR objavili vojská nepriateľského vojenského bloku. Aj preto účastníci vpádu do Československa vnímali a vnímajú celú akciu ako vojnovú.

Mysleli si, že idú do vojny

"Všetci sme boli presvedčení - ideme do vojny. Nikto z nás - ja som vtedy bol dvadsaťročný poručík - sme nevedeli, či sa vrátime domov," napísal pred tromi rokmi na portáli "Vojennoje obozrenije" Valerij Panov. On aj jeho kolegovia presvedčivo popisujú, že svetu hrozila atómová vojna a oni jej obsadením Československa zabránili. Podľa tvrdenia Panova boli po celom Československu stovky skladov zbraní a asi tri tisícky agentov CIA.

Aj dnes sa údajným odporom československých kontrarevolucionárov opäť argumentuje, aby bolo možné hovoriť o skutočných bojoch a ich účastníkom udeliť status vojnových veteránov.

Generál Vladimir Bulgakov napríklad tvrdí, že k bojom došlo, avšak nesmelo sa o nich z politických dôvodov vtedy hovoriť. "Je čas priznať, že nám kládli odpor, aj keď väčšia časť zbraní a vojenskej techniky zostala v skladoch, ktoré boli bleskovo obsadené spojeneckými vojskami. Len vďaka tomu sa československej armáde nepodarilo začať rozsiahlu vojenskú operáciu. Československá armáda predstavovala v roku 1968 200-tisíc osôb."

V súvislosti so snahou presadiť zákon sú v Rusku zdôrazňované aj straty, ktoré Sovieti utrpeli. Podľa veliteľa 38. armády generála Majorova, Česi zapálili sedem BMP s pomocou fliaš naplnených zápalnou zmesou. Niektoré stroje vraj zhoreli spolu s posádkou. Zničených bolo tiež viac ako 300 áut. Od 21. augusta do 20. októbra zahynulo pri plnení vlasteneckých povinností podľa Majorova 11 vojakov.

Nehody a zlá manipulácia so zbraňou

Lenže zaujímavý je aj ďalší oficiálny údaj - za rovnaké obdobie pri rôznych haváriách, v dôsledku neopatrného zaobchádzania so zbraňou alebo z iných nevojenských dôvodov zahynulo 85 príslušníkov sovietskych vojsk. Takže nešikovnosť sa ukázala byť pre sovietskych vojakov fatálnejšia.

Nie je úplne jasné, do akej kategórie strát patria obete nehody, ku ktorej došlo hneď 21. augusta na ceste medzi Prešovom a Popradom. Podľa verzie v ruských médiách tam vtedy ženy zmanipulované "extrémistami" vyšli s deťmi na cestu, aby zastavili ruské tanky. Vodič prvého stroja v kolóne nechcel do skupiny nabehnúť a strhol tank zo svahu. Jurij Andrejev, Petr Kazarina a Jevgenij Machotin na mieste zhoreli. "Nemajú na mieste ani pomníček," sťažuje sa ruský portál TopWare.

V Prahe bolo takých príhod vraj celé množstvo, navyše Čechoslováci vraj na vojakov často "zákerne strieľali zo zálohy". Zatiaľ čo generál Majorov v oficiálnej správe uvádza 11 strát v boji za dva mesiace, sami účastníci operácie sa na svojich veteránskych stránkach uisťujú o oveľa väčšom počte padlých - tak podľa poručíka Panova len od 21. do 27. augusta zahynulo 21 osôb. Denník Izvestija už vo februári 1995 napísal, že celkové straty predstavovali 99 osôb, bez toho, aby uviedol, že väčšina z vojakov zomrela pri dopravnej nehode alebo sa sama zastrelila.

Európski následníci Hitlera

Jedna vec sú emócie bývalých vojakov a iná pozícia ruských zákonodarcov. Podľa komunistických poslancov je vhodné prejednať zákon čo najskôr, pretože tento rok v auguste uplynie od udalostí v Československu už 48 rokov a ich účastníci starnú. V komentári k zákonu jeho autori zdôrazňujú, že v Československu bezpochyby hrozil protištátny prevrat, ktorý "pripravila československá opozícia opierajúca sa o podporu západných krajín".

To všetko sa stalo preto, že bola "oslabená cenzúra". Na útok na socialistický blok sa podľa poslancov pripravovali nielen Američania, ale aj "nacisti a predstavitelia reakčného duchovenstva". Komunisti tiež vyčísľujú armády, ktoré mali byť pripravené na vpád do ČSSR, keby nezasiahla Moskva - USA, Británia, Francúzsko, Holandsko a Belgicko. Pričom tieto štáty nazývajú "následníkmi Hitlera".

Navyše poslanci ľutujú, že akcia nebola dotiahnutá do konca, aby sa zabránilo rastu vplyvu EÚ aj USA v strednej Európe po roku 1990. "Krajiny východnej Európy prišli o svoju suverenitu a prudko sa znížil ich ekonomický potenciál aj životná úroveň obyvateľov," tvrdia ruskí komunisti.

Ide o peniaze

Ak by zákon s týmto odôvodnením ruská štátna duma prijala, znamenalo by to, že Moskva považuje oficiálne vpád sovietskej armády do ČSSR 21. augusta 1968 za priateľskú pomoc ohrozenému bratskému národu a zároveň legitímnu obranu svojich teritoriálnych záujmov. Zatiaľ ale generálny štáb ruskej armády vždy na prosbu o zmenu účastníkom operácie Dunaj-68 zodpovedal: "Účasť vojakov ozbrojených síl ZSSR v bojoch v Československu v roku 1968 nie je potvrdená". Zaznamenané boli vraj iba ojedinelé násilné strety. A to na udelenie titulu veterán nestačí.

Pritom keby sa účastníci operácie Dunaj-68 prestali hádať o ideologickú podstatu akcie a sústredili sa na peniaze, o ktoré pri zmene zákona ide predovšetkým, možno by už dávno mali rovnaké penzie, zľavy a výhody, ako ich kolegovia z afganského frontu.

Podľa ostatných poslancov komunisti postavili celú vec zbytočne politicky. Odôvodňovať nový zákon tým, že "naši zabránili vpádu vojsk NATO do Československa" je podľa poslanca Oxana Dmitrijeva netaktické. Dávky patria všetkým účastníkom zahraničných operácií, bez ohľadu na ideologickú podstatu akcie.

Ďalšie na rade je Maďarsko

Do kategórie veteránov by ale boli zaradení len tí, ktorí v Československu slúžili od 21. augusta do konca novembra 1968, sú dnes starší ako 67 rokov a potrebujú "morálnu, časť z nich aj doplnkovú materiálnu a sociálnu podporu štátu". Všetci, ktorí prišli do Československa po 30. novembri 1968, už za veteránov vojny považovaní nebudú v žiadnom prípade.

V súčasnosti žije v Rusku asi 20 tisíc príslušníkov okupačných vojsk. Mnohí už rôzne dávky poberajú, buď ako invalidi, alebo ako veteráni práce či veteráni vojenskej služby. Kategórií, ktoré majú nárok na úľavy a pomoc štátu, je v Rusku obrovské množstvo a skoro každý má šancu sa do niektorej z nich napasovať.

Úplne bez výhod ale zostalo údajne štyritisíc vojakov, ktorí v auguste '68 obsadzovali Československo. Pre nich by v rozpočte na rok 2017 už mohli byť potrebné peniaze nájdené, stačí len odhlasovať nový zákon. Ďalšou iniciatívou komunistov má byť podľa ich slov udelenie štatútu vojnových veteránov účastníkom maďarskej operácie v roku 1956.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.