Slovensko prevezme predsedníctvo v Rade EÚ iba pár dní po britskom referende o vystúpení z Únie. Ivan Korčok hovorí o prioritách Slovenska, ale i o tom ako sa na Schengene podpísala migračná kríza.
V súvislosti s predsedníctvom ste boli vymenovaný za delegovaného ministra. Čo vlastne táto funkcia znamená?
Je to bežná prax, že predsednícke krajiny vymenúvajú svojho predstaviteľa, ktorý počas predsedníctva reprezentuje nielen krajinu, ale 28 členských štátov v parlamente. Treba pripomenúť, že predsedáme len jednej z inštitúcií a kľúčovou úlohou je zastupovať ju aj voči ostatným, v tomto prípade Európskemu parlamentu. Tam sa to sústreďuje na jednu osobu, ktorá počas plenárnych zasadnutí vystupuje k jednotlivým debatám, ktoré sú v pléne Európskeho parlamentu. Názov takejto funkcie je delegovaný minister.
Tak to budete mať asi veľmi intenzívny kontakt s Európskym parlamentom počas toho pol roka.
Bude veľmi intenzívny. Vieme to úplne presne. Ide o sedem plenárnych zasadnutí, ktoré sa uskutočnia v Štrasburgu a Bruseli. Môžem povedať, že predsedníctvo pre mňa osobne sa začína už 7. júna, keď prvýkrát predstúpim pred všetkých predsedov výborov Európskeho parlamentu a budem prezentovať naše priority.
A to sú ktoré?
Program bude schválený dva dni pred začiatkom predsedníctva. Je to naozaj v tom poslednom možnom momente, ale je na to presný dôvod. Referendum vo Veľkej Británii. Náš program nebude o Británii, ale budeme reflektovať, či už padne áno alebo nie v referende. Preto čakáme do 29., respektíve 30. júna. K prioritám: zameriame sa na štyri oblasti. Prvá bude finančno-ekonomická. Sú tam dôležité otázky okolo rozpočtu.
Aké?
Chceme otvoriť diskusiu o ďalších krokoch, ktoré je potrebné urobiť v hospodárskej a menovej únii po krízach, ktoré sme tu mali. Druhá oblasť je venovaná otázkam, ktoré súvisia s dobudovaním vnútorného trhu. Tu máme dve vlajkové lode. Prvou je digitálna ekonomika, jednotný digitálny trh. Druhou je energetická únia. Treťou dôležitou oblasťou je migrácia. Štvrtá časť je to, čo súvisí s externými vzťahmi únie. Na prvom mieste sú to otázky obchodné, teda dohoda s USA a s Kanadou, trhový štatút pre Čínu. Potom je to otázka rozširovania.
Už ste spomenuli referendum vo Veľkej Británii. Pred časom ste povedali, že neriešite situáciu, že krajina vystúpi z únie. Ale zrejme viete, čo by sa dialo po brexite.
Chcem, aby to vyznelo správne a možno to niekoho zaskočí. Vieme úplne presne, čo budeme robiť v jednom aj druhom prípade. Procedúry sú totiž nastavené a známe, vychádzajú zo zmlúv. Teda v prípade, ak Briti 23. júna povedia áno a vyslovia dôveru, aby ich krajina zostala naďalej v únii, tak pre slovenské predsedníctvo pripadá úplne konkrétna úloha. Tá sa týka zmeny legislatívy, ktorá bola súčasťou riešenia, vyrokovaného premiérom Cameronom. Ide o pohyb vo vnútornom trhu, isté obmedzenia mobility za určitých predpokladov. Toto sú dva legislatívne návrhy, ktoré budeme riešiť. Verím, že toto bude naša úloha.
A ak povedia nie?
Bezprostredne po britskom referende je zvolaný summit lídrov a na ňom sa bude hovoriť aj o prípadnom nie. Ešte raz opakujem, my nepracujeme na žiadnom pláne B. Nešpekulujeme. Chceme, aby v Británii prebehla debata taká, ako ju chcú sami Briti. Sú tam argumenty, pravdepodobne emócie, je to bežná predreferendová kampaň. Ale za predpokladu, že by došlo k takémuto negatívnemu scenáru, tak prvý, kto bude musieť hovoriť o tom, ako Británia s výsledkom referenda naloží, je jej premiér. To znamená, že sa odvinie od návrhu britskej strany, ako by chcela postupovať. A znova, tým základným rámcom sú zmluvy. Je tam článok 50, ktorý jasne hovorí, ako by mala krajina postupovať, ak by sa rozhodla z únie odísť.
Ak však teoreticky padne nie, aká bude teda úloha Slovenska v celom procese?
Odvinulo by sa to od toho, aké závery by prijali lídri. Rada sú členské štáty, je ich 28 a majú legislatívnu právomoc. Lídri legislatívnu právomoc nemajú, ale rozhodujú politicky. A práve oni 29. júna povedia, čo ďalej na základe toho, ako by chcela postupovať sama Británia. Aj Británia má dve možnosti a osobne považujem za reálnu len jednu. A to je v prípade negatívneho výsledku aktivovať článok 50.
V praxi?
To znamená, že krajina notifikuje záujem vystúpiť z únie. Potom sa začína lehota dvoch rokov, počas ktorých sa rokuje o jej vystúpení. Ale táto lehota je obmedzená. Teda aj v prípade, že sa nedosiahne dohoda do dvoch rokov, tak po tomto období pre ňu prestávajú platiť pravidlá členstva v Európskej únii. Nechcem nejakým spôsobom zasahovať do britskej kampane, na toto si dávame veľký pozor. Ale verejným faktom je, že ak by niekto vo Veľkej Británii predpokladal, že zmobilizuje občanov pre nie a tým pádom si vyrokuje lepšie podmienky ako premiér Cameron, tak to považujem za málo realistické. Slovenské predsedníctvo teda v prípade nie bude mať veľmi obmedzenú rolu. Táto otázka sa bude riešiť na úrovni lídrov a pod vedením komisie sa budú vyrokúvať podmienky prípadného odchodu. Myslím si, že z tohto netreba byť vôbec nervózny. Pretože náš vplyv na výsledok referenda je nulový.
Ale bude to znamenať pre nás veľa práce.
Budeme mať veľa práce. Ale v prípade, ak by Británia povedala nie, tak to, aký problém by s tým malo slovenské predsedníctvo, je skoro marginálna vec. Bol by to totiž dramaticky zlý krok pre celú Európsku úniu. Nastal by nový svet, úplne nová situácia. Strategická, geopolitická. Čo by to znamenalo, ak by mala odísť krajina z vnútorného trhu? Čo by to znamenalo pre krajinu navonok, ako by sa na nás pozeral zvyšok sveta? Toto sú skôr kondicionály. Sústreďme sa na to, čo sa udeje 23. júna a následne na summite.
Druhou dôležitou témou je migračná kríza. Tam asi nikto nevie, aký bude ďalší vývoj. Akú úlohu budeme zohrávať v riešení krízy my?
Je to jedna z neistôt, ktorá zahaľuje slovenské predsedníctvo. Pri posledných troch predsedníctvach mali krajiny naplánované svoje veci, ale boli totálne vtiahnuté do krízového manažmentu ohľadne migrácie. Chceme veriť tomu, že sa situácia istým spôsobom stabilizuje. Je uzavretá západobalkánska cesta. Veľkým otáznikom je, ako sa vyvinie situácia v tej stredomorskej oblasti. Verím, že naše predsedníctvo bude menej v zajatí krízového manažmentu. Na druhej strane si musíme byť vedomí, že na náš stôl prídu návrhy, ktoré sú kontroverzné. Bude si to vyžadovať naše umenie, akým spôsobom pristúpime k tejto otázke. Myslím si, že budeme klásť dôraz nielen na prerokovanie tejto legislatívy. Sú tu totiž ďalšie elementy, ktoré zostávajú na stole.
Ktoré?
Nepodľahnime sebaklamu, že západobalkánska cesta, kde hrá kľúčovú úlohu Turecko, je vybavená. Buď Turecko bude napĺňať isté parametre a potom táto časť bude stabilizovaná. Ale Turecko za to požaduje dôležité veci, napríklad zrušenie vízovej povinnosti. Európsky parlament je absolútne v tejto chvíli proti tomu. Sú tam otázky presídlenia priamo z Turecka. Je jasná jedna vec, ktorá unika v návrhu komisie na 250-tisícovú pokutu. A síce, že je ohrozený Schengen. Veď si len pripomeňme, že v balíku návrhov je presne napísané, že päť krajín môže o šesť ďalších mesiacov predĺžiť kontroly na vnútorných hraniciach. My dnes nemáme plne fungujúci Schengen.
To však už nejaký čas.
Ten dôvod však je, že nevieme chrániť vonkajšiu hranicu. Pre slovenského ministra vnútra bude dôležitou agendou to, ako urobiť operačnú európsku pobrežnú stráž. Lebo takýto koncept je právne urobený, ale my musíme nájsť ľudí, ktorí budú vykonávať tieto funkcie. Čaká nás veľmi ťažká situácia.
Slovensko malo k mnohým návrhom v rámci krízy kritický postoj. Bude mať teraz skôr úlohu mediátora?
Situácia bude pri prerokúvaní takej legislatívy, pri ktorej máme vyhraný národný postoj, náročná. Ťažko očakávať, že Slovensko zmení postoj oproti tomu, čo komunikovalo, napríklad ak ide o trvalé kvóty. To sa ani od nikoho nečaká. Ale na druhej strane sa od každej predsedníckej krajiny jednoznačne očakáva, že sa na šesť mesiacov stane čestným sprostredkovateľom. To znamená, že trocha vyzlečie národný dres, v ktorom bojuje za záujmy vlastnej krajiny a na šesť mesiacov sa snaží nájsť kompromis, ktorý radu spojí. Myslím si, že v tejto situácii nemôžeme váhať. V tejto situácii je dokonca na stole naša dôveryhodnosť a kredibilita. Som hlboko presvedčený, že napriek tejto ťažkej debate, ktorá bude o migrácii, úlohu čestného sprostredkovateľa zvládne aj Slovenská republika.
StoryEditor
Je jasné, že Schengen je ohrozený
Splnomocnenec vlády pre predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ Ivan Korčok v rozhovore pre HN.