Veríte, že bude prijatý účinný zákon o konflikte záujmov?
- Zákon nebude schválený v takej prísnej podobe, v akej by mal byť, pretože poslanci sú si istí vo svojich pozíciách. Myslia si, že keď odhlasujú čokoľvek, ľudia im to nezrátajú.

Strany však tvrdia, že viac čistých peňazí od štátu znižuje riziko korupcie?!
- Viac peňazí zo štátneho rozpočtu určite neznamená vyššiu transparentnosť. Strany majú oveľa väčšie nároky ako to, čo dokáže ponúknuť štátny rozpočet. Potrebujú čoraz viac peňazí a štátny rozpočet je najbližším zdrojom. A preto čoraz viac vrastajú do štátu.

Čím si vysvetľujete stratu, ktorú strany oficiálne vykazujú?
- V normálnom svete súkromných firiem by s takýmito hospodárskymi výsledkami neprežili. My pritom nevieme, či stranám nevzniká nezdravá závislosť, nepoznáme podmienky, za akých si požičali.

Strany nepriznávajú darcov, v malej členskej základni sú však schopné vyzbierať desiatky miliónov...
- Spôsobila to medzera v zákone - členské príspevky sú neobmedzené. Ide o najmenej transparentný zdroj príjmov.

Je nejaký ideálny pomer príspevkov od štátu, členských príspevkov a darov?
- Za najzdravšie sa považuje, ak je strana financovaná v prevažnej miere z členských príspevkov a z darov drobných darcov. Zmyslom štátnej podpory nemôže byť živenie strán. Parlamentný finančný výbor sa však podozreniami nezaoberá a NKÚ kontroluje len nakladanie so štátnymi prostriedkami. Existujú však príklady, keď financovanie strán kontrolujú ekvivalenty NKÚ. Neexistuje dobré riešenie. Skôr to pripomína veštenie zo sklenenej gule.

Otázniky zostávajú visieť aj nad dodržiavaním limitov na výdavky pre volebnú kampaň?!
- Ideálne riešenie neexistuje. Ak obmedzíte výdavky, obmedzíte ústavné právo na slobodu vyjadrovania. Nie vždy však platí, že čím máte viac peňazí, tým je aj lepší prístup k funkciám. KSS mala mizivú kampaň a dostala sa do parlamentu, Smer naopak, a ich výsledok nesplnil očakávania.