Hovorí sa o spojení vás, prezidenta Andreja Kisku a zakladateľa spoločnosti Eset Miroslava Trnku a vzniku akejsi superstrany. Je toto spojenie reálne?
K tejto téme som sa ani s jedným z týchto pánov nestretol. Úvahy tu sú, ale nič také v tejto chvíli neprebehlo. Keď raz v budúcnosti k nejakému stretnutiu príde, bude to prirodzené. Viem si to predstaviť. Názorovo aj hodnotovo sme si blízki, ale baviť sa teraz o spoločnom projekte je momentálne predčasné.
Čo by podľa vás mala taká superstrana robiť?
Nazval by som to komunitou ľudí, odborníkov, ktorí dopredu vedia, čo, kedy a prečo chcú spraviť s krajinou. Čo chcú ľuďom ponúknuť. Moja predstava je zmena charakteru štátu, nehovorím o daňovej zmene, ale o zmene krajiny od volebného systému, od zmeny územnosprávneho členenia, hovorím o takej zásadnej zmene, že sa dnes centrálna vláda má posunúť do regiónov. Myslím si, že krajinu treba vrátiť ľuďom do ich vlastných rúk.
Dokážete to sám alebo si viete predstaviť spoluprácu s Andrejom Kiskom a Miroslavom Trnkom?
Závisí to od obsahu. Ak má byť lajtmotívom celej komunity decentralizácia, tak sa o tom môžeme rozprávať. Oveľa dôležitejší ako strana je obsah. Ak sa dá dokopy obsah, potom sa môžeme baviť o strane. Strana príde na rad až na jeseň, možno až v decembri.
Pripravujete si už teraz pôdu, aby ste mohli krajinu v roku 2020 meniť napríklad ako premiér?
Som v politike šiesty rok. Moja skúsenosť je taká, že starostovia a primátori sú frustrovaní z toho, že akákoľvek vláda považuje samosprávy a decentralizáciu za marginálnu otázku. Hovorí síce o tom, že chce podporovať regióny, ale je to extrémne nesystémové. Viem, ako funguje tento štát. Funguje zle a viem si predstaviť, ako by mohol fungovať lepšie, keď sa moc z centrálnej vlády presunie viac k ľuďom z regiónov a na štátnej úrovni bude len pár ministerstiev. Toto je zásadná zmena. Ak nepríde, tak súčasný systém sa jednoducho zrúti. Už nebude vôľa ľudí to ďalej podporovať.
Čo myslíte tým, že sa systém zrúti?
Rozvoj regiónov a štátu teraz žije z eurofondov, tie sa však v roku 2020 končia. Potom už bude na samotnej krajine, aby z vlastných príjmov udržala svoj rozvoj. Pokiaľ sa nič nezmení a eurofondy sa skončia, tlak na verejné financie najmä zo strany samospráv bude taký enormný, že vláda to nevydrží a nastane isté napätie v krajine. Potom sa bude musieť hovoriť o systémovej zmene prerozdelenia kompetencií. Štát sám osebe nevytvára servis, ktorý chcú ľudia mať. Je to len o posilňovaní moci v rukách vlády, ktorá je neefektívna.
Pred voľbami ste dostali ponuku od Igora Matoviča, Daniela Lipšica a Richarda Sulíka, ktorí sa takto pred rokom snažili spraviť spoločnú koalíciu. Ponuku ste dostali na líderstvo, ale odmietli ste ju. Teraz sa už na líderstvo cítite?
V tejto chvíli sa skôr cítim na to, že by som chcel pripraviť program, obsah, ktorý by som vedel ponúknuť občanom tejto krajiny, aby sa krajina zmenila.
Ponúknete im to ako líder?
To ukáže až čas, ale chcel by som to ponúknuť ako líder. Cítim sa na to.
Prečo ste sa nepokúsili presadiť skôr v KDH?
Nemám ambíciu meniť KDH, mám ambíciu meniť Slovensko. V tejto chvíli si myslím, že treba zjednotiť ľudí na Slovensku. Chcem ponúknuť obsah, ktorý sa blíži ku konzervatívnej politike, ale dáva priestor aj ľuďom, ktorí nie sú konfesne zameraní. Sú to ľudia, ktorí sú občianski konzervatívci, sú to ľudia, ktorí majú aj liberálnejšie myšlienky. To nemá byť konfesná strana, má to byť strana, v ktorej sa uvidia mnohí ľudia. Cítim sa na to, aby sme išli meniť krajinu, nielen hnutie.
Krajinu sa snažila meniť aj SDKÚ. Vidíte sa ako druhá SDKÚ?
To by som tak nepovedal. Pokojne sa môže stať, že ten obsah, ktorý ponúknem, nebude občanmi prijatý. Som na to pripravený.
V súčasných voľbách sa presadili radikáli ako Marián Kotleba. Na druhej strane KDH neuspelo. Má vôbec šancu uspieť na Slovensku slušná konzervatívna strana?
Hlavne má šancu uspieť nová ponuka, ktorá bude jasne definovaná. Tento priestor tu je. Posledné voľby ukázali, že ľudia sú zmätení.
Kto je Richard Rybníček
Od roku 2010 je primátorom Trenčína. V minulosti šéfoval TV JOJ aj STV. Predtým pôsobil ako novinár pre viaceré médiá, ako napríklad denník SME či tlačovú agentúru ČTK. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vyskúšal si tiež prácu hovorcu a pôsobil aj ako riaditeľ Inštitútu pre verejné otázky.