Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
06.04.2016, 15:00

V čom si môže Kažimír vziať príklad od Ugandy

Britský think tank prišiel s pozoruhodnou iniciatívou. Vďaka nej má Uganda transparentnejšie verejné financie než Nórsko.

V čom si môže Kažimír vziať príklad od Ugandy

Kliknete si na webovú stránku ugandského ministerstva financií a… zobrazí sa vám v graficky úhľadných farebných štvorcoch podrobný štátny rozpočet.  Za chvíľku sa dozviete, koľko štát míňa napríklad na vysoké školy či zdravotnú starostlivosť. V číslach aj percentách. Klikáte ďalej a rozbaľujú sa vám stále podrobnejšie dáta.

Prehľadne naservírované údaje o verejných financiách sú výsledkom Budget Strenghtening Initiative, s ktorom prišiel britský rozvojový think tank Overseas Development Institute.

Iniciatíva sa zamerala na posilnenie a zlepšenie rozpočtovej politiky v „krehkých“ štátoch. Teda takých, ktoré sú paralyzované konfliktom či vojnou. Cieľovými krajinami sú napríklad Demokratická republika Kongo, Libéria, Južný Sudán či Uganda. Vďaka projektu sa podarilo poupratovať v libérijských verejných financiách. “Kým sa Libéria spamätávala z eboly, bola schopná zlepšiť prerozdeľovanie financií jednotlivým ministerstvám. Bol to obrovský úspech, keďže len samotná epidémia znížila rozpočet krajiny o desať percent,” vysvetľuje Simon Gill, programový riaditeľ iniciatívy.

Súčasťou ugandského transparentného balíčka z dielne britského think tanku je aj školenie miestnych novinárov. Tým ukazujú, ako majú s dostupnými dátami o verejných financiách pracovať. Výsledkom je, že Uganda v rozpočtovej transparentnosti predbehla Nórsko, ukazuje vlaňajší rebríček Medzinárodného menového fondu.

Ako je na tom Slovensko

Aj keď slovenské ministerstvo financií nemá dáta o štátnom rozpočte vizuálne pekne a užívateľsky priateľsky upratané, zverejňuje všetko potrebné. V transparentnosti rozpočtov dokonca patríme v rebríčku MMF k tým najlepším. Stále je však čo zlepšovať, zhodujú sa oslovení ekonómovia.

Slovenské ministerstvo financií pravidelne zverejňuje nielen to, ako hospodárime s verejnými financiami, ale aj to, koľko štát vyberá na daniach či ako čerpáme eurofondy. Tvorbu samotného štátneho rozpočtu neustále pripomienkujú a kontrolujú rôzne nezávislé inštitúcie, odkázali nám z tlačového oddelenia rezortu financií.

Analytik Inštitútu INESS Radovan Ďurana však pripomína, že nejde len o to, aké dokumenty sú zverejnené pred schvaľovaním rozpočtu. “Pokiaľ štát predloží napríklad daňové zmeny do skráteného legislatívneho konania, tak diskusia sa nestihne,” upozorňuje.

Ďalšou slabinou Slovenska je, že často nevieme, či štát míňa peniaze zmysluplne. “Napríklad nákup tabletov pre školy sa dnes hodnotí podľa toho, či sa minulo sto prcent zdrojov a nie podľa toho, ako to ovplyvnilo výsledky žiakov,” hovorí Ďurana.

Príklad by sme si pritom mohli vziať z niektorých západných krajín. “Pravidelné analýzy efektivity výdavkov sa robia napríklad vo Veľkej Británii či Holandsku,” vyzdvihuje  analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.

K lepšiemu nakladaniu s verejnými peniazmi prispelo v posledných rokoch aj zriadenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá dohliada na nakladanie s verejnými financiami, ale aj zavedenie tzv. dlhovej brzdy, ktorá má politikov držať na uzde pred nadmerným zadlžovaním krajiny.

Vyzdvihuje to aj analýza projektu Open Budget Iniciative. Tá však upozorňuje na viaceré slabiny. Do tvorby nášho  rozpočtu nie je dostatočne zapojená verejnosť. Slováci síce majú možnosť podávať podnety na nedostatky, no následne neexistuje prakticky žiadna spätná väzba od vlády, píše sa v štúdii.

Pozornosť by sa mohla venovať aj prehľadnosti v oblasti verejného obstarávania, ktoré nemusí byť vždy pre verejnosť čitateľné,” dopĺňa analytička Poštovej banky Dominika Ondrová. A tým sa vraciame na začiatok - k zrozumiteľne naservírovaným dátam na stránke ugandského ministerstva financií.

Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj.
Článok v sekcii Globálne vznikol v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

globalne_loga

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.