Po dvoch mesiacoch je tu opäť. Vynovená, s krajšími nástenkami, aj s novými tvárami. Na chodbe pobehujú deti, ktoré už majú úvodnú hodinu za sebou, pri stenách zas postávajú čakajúci rodičia. Nechcú vyrušovať, za dverami práve vítajú prváčikov, o triedu ďalej sú ich o rok starší spolužiaci. Po jednom ich fotia s rámčekom, do ktorého s radosťou pchajú hlavy. A počúvajú prvé usmernenia triednej učiteľky. Základná škola sv. Františka z Assisi v bratislavskej Karlovej Vsi podobne ako desiatky ďalších škôl, včera vstúpila do nového školského roka. Napriek tomu, že pre učiteľov ide o každoročnú záležitosť, aj pre nich je tento deň stále výnimočný. Obzvlášť tento rok. Na čelo školstva sa opäť dostal nový minister, ktorý sľubuje zmeny k lepšiemu. A problémov je tak veľa... „Očakávali by sme veľmi veľa, no budeme vďační aj za veľmi málo,“ zhŕňa jedna z učiteliek Katarína Škripecká.

Problém za problémom

Kde so zmenami začať? Najčastejšia odpoveď, ktorú dostávame, je, že treba prepracovať školský vzdelávací program. Už pár rokov vraj vôbec nevyhovuje. Niekde sa učivo príliš zredukovalo, inde je zas málo času prebrať všetko, čo by sa malo. „V minulosti bol urobený aspoň v súlade s vývinovou psychológiou. Rešpektovalo sa, čo môže dieťa v danom veku zvládnuť, teraz to však akoby neplatí,“ vysvetľuje ďalšia z učiteliek Lenka Šníderová. Stáva sa tak, že od detí musí na matematike vyžadovať abstrakciu už v nižších ročníkoch, keď ju ešte nemajú celkom vyvinutú.

Čítaje aj:

Nové odbory študentov lákajú. Až na lesníctvo

Rodičia začínajú tlačiť na lepšie známky

Štátne školy nie sú pre žiakov atraktívne

Školstvo platilo právnikov bez kontroly

Zaujať deti je dnes pritom ešte ťažšie ako v minulosti. Čo potrebujú, si môžu nájsť na internete. Denne dostávajú množstvo podnetov a mnohé majú poruchy pozornosti. Nemusí to však byť vždy len horšie, no učia sa iným spôsobom, pokračuje Šníderová.

Tu sa však problémy nekončia. Stále chýbajú pomôcky a akoby šité horúcou ihlou sú aj niektoré učebnice, pridáva sa ďalšia učiteľka, ktorú zastavujeme. Áno, dlhé roky mnohé z nich neboli vôbec, no ideálna situácia nie je ani dnes. Učiteľov často limitujú. „Mnohé veci v nich vôbec nie sú a neraz sú lepšie úplne iné, alternatívne. Škola ich však nedokáže zabezpečiť, lebo za ne sa už platí,“ hovorí Paulína Nováková. Sama si tak niekedy musí kombinovať aj z troch či štyroch rôznych kníh na vysvetlenie jedinej témy.

Napriek tomu, že väčšina diskusií o školstve zvyčajne končí pri peniazoch, len máloktorý z učiteľov spomína vyššie platy. Aj tie sľúbil nový minister zvýšiť, no sľúbených desať percent je stále minimum. Väčšina z učiteľov hovorí, že pri tejto práci ich stále drží skôr poslanie, ktoré cítia. Mladí sa síce stále nádejajú na zmeny, no tiež vedia, do čoho prišli. „Človek to musí brať ako poslanie, nie ako zisk. Musí vyjsť zo svojho pohodlia a rozdať sa deťom,“ mieni Jela Rusinová, ktorá tento školský rok ešte len začína učiť.

Najlepší

Napriek tomu, že škola v Karlovej Vsi má rovnaké problémy, ako ktorákoľvek iná, už viac rokov patrí k najlepším. V rebríčku INEKO sa v minulom školskom roku dostala na šieste miesto spomedzi všetkých základných škôl na Slovensku a v rámci Bratislavy dosiahla dokonca prvenstvo. Ako to urobila? Nie je to o peniazoch, ale o prístupe k deťom, zhodujú sa učitelia. „Snažíme sa nepozerať na triedu ako na celok, ale na deti jednotlivo,“ líči Nováková. Iní zas spomínajú cielený výber čo najlepších pedagógov či snahu o užšiu spoluprácu s rodičmi.

Tí netaja, že pri výbere školy zohralo rolu aj spomínané hodnotenie. A tiež to, že ide o cirkevnú školu, hovorí jedna z čakajúcich mám Zuzana Skachová. Rovnako reaguje aj ďalšia – Zuzana Čupková. Aj preto ju zaujíma otázka financovania podobných škôl. „Aj tieto školy majú rovnaké problémy, ako štátne, preto by mali byť aj rovnako financované,“ vraví. Predchádzajúci minister im chcel zobrať peniaze, čakajú, čo urobí ten súčasný.