Ako hodnotí doterajšie výsledky reformy ESO?
Z pohľadu školstva nepriniesla zatiaľ žiadne merateľné prínosy, skôr viac nevýhod a nákladov. Najmä, čo sa týka komplikovanosti riadenia, nejasnosti rozpočtovania a zodpovednosti.

Robili ste prieskum k ESU. Čo vnímajú ako problém ľudia, ktorých sa reforma týka?
Vyšlo nám z neho, že pre viacerých riaditeľov to znamenalo výrazne sťaženie komunikácie so štátom a fungovania školstva. Najčastejšie poukazovali na to, že keď školstvo spadá pod dva rezorty - vnútro a školstvo, veľmi sa predĺžilo riešenie akýchkoľvek problémov. Nezaznamenali pritom žiadne úspory v personálnej oblasti, skôr upozornili, že sa reforma využila na to, aby sa miesta obsadili politicky. Len málo sa našlo takých, ktorí povedali, že reforma znamenala zlepšenie.

Dá sa teda urbiť reforma inak, alebo nerobiť zmeny vôbec?
Upozorňovali sme ministra Kaliňáka, keď to navrhol, že podobnú štruktúru už zaviedol Vladimím Mečiar v roku 1996 na okresné úrady a skúsenosť vo všetkých oblastiach, špeciálne pokiaľ ide o školstvo, bola negatívna. Z môjho pohľadu by bolo nalepšie, aby sa ministerstvu školstva vrátili všetky právomoci, alebo aby sa posilnili samosprávy. To, že veľkú časť školstva riadi ministerstvo vnútra je už z podstaty nefunkčné a zisťujeme to už druhýkrát za 20 rokov.

Ministerstvo hovorí o úspore 220 miliónov eur. Je to reálne?
Stále čakáme na zdokumentovane konkrétnych a rozsiahlych úspor, ktoré prichádzajú zo samotnej reorganizácie. Zatiaľ sme totiž videli len tie, ktoré s ňou priamo nesúvisia. Myslím si ale, že na to, aby sa šetrilo sa nemusí robiť takýto chaos. Aj za vlády Ivety Radičovej sa znižovali počty úradníkov v miestnej štátnej správe, osekávali sa im prevádzkové rozpočty, ale žiaden chaos nebol. Zároveň vieme aj z iných krajín, že na to, aby úrady sídlili v jednej budove, mali spoločný IT systém ich vôbec nie je nutné zlučovať. Najlepšie by bolo, aby školstvo riadili úradníci z rezortu školstva s tým, že niektoré služby im môže zabezpečovať aj nejaký spoločný štátny úrad, ale vstupovať priamo do riadenia školstva by nemal.

Môže spájanie úradov znamenať aj prepúšťanie?
Minister zatiaľ deklarovalo, že sa nebude prepúštať a aj skúsenosti z terénu sú, že ak sa aj prepúšťalo, tak skôr na to, aby prijali iných, svojich.

Čo by bolo treba zlúčiť, alebo zrušiť?
S Jánom Marušincom sme navrhli niekoľko možných reorganizačných zmien. Napríklad zlučovanie či rušenie ministerstiev podľa skutočnej potreby, postupný zánik všeobecnej štátnej správy v území a prenesenie ich agendy na územnú samosprávu, prípadne orgány špecializovanej štátnej správy. Kľúčové ale nie je len čo, ale aj ako. Napríklad sme odporúčali zlučovanie regulátorov, čo aj teraz ide urobiť minister Počiatek. Otázka je, či to urobí tak, aby sa zachovala ich nezávislosť.

Možno zrušiť a len začleniť pod ministerstvo Slovenský pozemkový fond, Štátny fond rozvoja bývania, alebo ÚPSVaR?
Úrady práce sú už aj dnes pomerne masívne úrady, takže tam ťažko použiť argument, že sa tam usporí na spoločných službách, keď každý má stovky úradníkov a obrovský rozpočet. Štátny fond rozvoja bývania a Slovenský pozemkový fond sú malé úrady, takže tam významné úspory nebudú. Primárna otázka tu teda je, či fungujú dobre. Ak áno, kvôli drobným adminsitratívnym úsporám by som zmeny nerobil.

Treba podriadiť veterinárnu inšpekciu a výskumné ústavy ministerstvu pôdohospodárstva?
Výskumné ústavy sú výskumné inštitúcie, takže zlučovať ich s úradmi je hlúposť. Pri nich je skôr otázka, či ich má štát vôbec vlastniť, alebo ich radšej financovať ako nezávislé inštitúcie. V prípade veterinárnej inšpekcie je dôležitá nezávislosť. Aby sme kvôli malej úspore nestratili nezávislú kontrolu napríklad nad potravinami a iným vecami. Podľa tejto logiky by sa totiž mohli zlúčiť akékoľvek inštitúcie aj NKÚ a už by Smeru nikto v ničom neodporoval.

Mal by minister Kaliňák ukázať analýzu, z ktorej vychádza?
Mal, lebo mám pocit, že nevychádza zo žiadnej. Takéto veľké reorganizačné zmeny by mali byť vždy postavené na analýze, ktorá je zverejená. (HU)