Liečba neplodnosti za 1754 eur. Taká bola najvyššia suma preplatená tento rok za ambulantnú liečbu v zahraničí. Uhradila ju štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa svojej klientke vďaka pravidlám, ktoré v októbri zaviedla novela zákona o zdravotnej starostlivosti. Podľa nej musia poisťovne preplatiť Slovákom liečbu v cudzine aj bez toho, aby to vopred odsúhlasili. Zmenu zabezpečil Brusel. Rezort zdravotníctva Zuzany Zvolenskej musel totiž zapracovať smernicu, ktorá rozšírila pacientom prístup k lekárom v celej Európskej únii.
Brusel povolil, Zvolenská zregulovala
Za ambulantným ošetrením pacienti najčastejšie cestujú do Česka, Poľska a Rakúska, a to najmä kvôli vyšetreniu a operácii očí v rámci jednodňovej chirurgie, zubárom, či práve spomínanej liečbe neplodnosti. Za ambulantné ošetrenie v inom štáte únie zaplatili všetky tri poisťovne spolu tento rok približne 230-tisíc eur.
Vo všeobecnosti však podľa poisťovní pacienti o ošetrenie v zahraničí príliš vysoký záujem nemajú. Jedným z dôvodov môže byť aj regulácia, ktorú zaviedlo ministerstvo zdravotníctva. To vyhláškou určilo takmer 130 diagnóz, pri ktorých sa súhlas naďalej vyžaduje. Medzi nimi je napríklad umelé oplodnenie, genetické či metabolické vyšetrenia, alebo liečba či operácie pri niektorých nádorových ochoreniach.
Analytik INEKO Dušan Zachar hovorí, že čím je obmedzení viac, tým sa znižuje možnosť Slovákov využívať výhody spoločného vnútorného trhu, pričom práve to bolo cieľom európskej smernice.
Ministerstvo zdravotníctva sa bráni, že samotný Brusel dal každej krajine možnosť pravidlá regulovať a Slovensko využilo túto možnosť z dôvodu ochrany prostriedkov pre poistencov. „Súdny dvor Európskej únie akceptuje, že za istých okolností by mohlo dôjsť k ohrozeniu finančnej rovnováhy systému zdravotného poistenia a tým by všeobecná úroveň zabezpečenia verejného zdravia mohla byť ohrozená,“ tvrdí Martina Lidinská z tlačového oddelenia rezortu. Podľa nej je výkonov, na ktoré netreba súhlas poisťovne, omnoho viac.
Pacientom sa regulácia nepáči
Obavy z vysokých výdavkov sa však podľa Zachara dali riešiť aj inak ako obmedzovaním liečby v zahraničí. „Napríklad znížením preplácanej ceny, v ktorej by boli premietnuté reálne slovenské možnosti verejných rozpočtov,“ poradil analytik. Ako dodal, aj bez takéhoto obmedzenia by sa nedalo očakávať výrazné zvýšenie zdravotnej turistiky, a to kvôli vysokým nákladom, ktoré si musí pacient najskôr uhradiť sám.
Za pravdu mu dáva aj prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Eva Madajová. „Pokiaľ ide o návštevu ambulancií špecialistov, záujem je malý vzhľadom na to, že pacient musí za takéto ošetrenie v zahraničí zaplatiť a následne žiadať o preplatenie svoju zdravotnú poisťovňu na Slovensku,“ povedala. Podľa nej však pacienti rozsah regulácie, aký zaviedol rezort Zuzany Zvolenskej, považujú za príliš široký. O ošetrenie v zahraničí sa Slováci podľa Madajovej zaujímajú najmä v prípade výkonov, na ktoré sa u nás čaká príliš dlho.