Ak môžeme mať firemné bankroty s jasne stanovenými pravidlami, mali by sme obdobné bankroty povoliť aj najzadlženejším obciam. Aj takéto návrhy už padli v susednom Česku, kde zo 6 200 existujúcich obcí je na pokraji bankrotu už viac ako osemdesiat firiem. Od začiatku krízy je to však nárast o viac ako štvornásobok. Na Slovensku, ktoré je rozlohou o polovicu menšie, je ich už deväťdesiat.

"Sú obce, ktoré majú vysoké zadlženie roky a bolo by rozumné sa zamyslieť nad tým, ako sa to bude riešiť. Napríklad formou bankrotového mechanizmu, podobne ako je to pri fyzických osobách," naznačuje člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor. Ako sa zhoduje aj riaditeľ INEKO Peter Goliáš, v princípe by skutočne pre obce mohli platiť obdobné pravidlá, ako pri firemnom bankrote. "To znamená určiť prioritných veriteľov, dohodnúť sa na odpísaní časti dlhu, určiť presnejšie pravidlá, aké výdavky obec môže, respektíve nemôže uhrádzať. A zamedziť morálny hazard, aby sa obec ďalej nezodpovedne nezadlžovala," spresňuje Goliáš. Obec by však nemala doplácať na dlhy z minulosti. "Napríklad obec bude nad všetky svoje zákonné povinnosti splácať dlh desať rokov a potom sa zostatok odpíše. Aby mohla začať fungovať opäť s čistým štítom," dopĺňa Ódor.

Ozývajú sa však aj zdržanlivé hlasy. "Obce patria vzhľadom na svoj status verejnej správy spolu so štátom k najbonitnejším klientom, ktorí majú najvyšší rating pre úverové pôžičky a teda najvýhodnejšie podmienky. Pokiaľ by vyhlásili bankrot, záväzky by prepadli," reaguje riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss. Ministerstvo zatiaľ neodpovedalo, či o tom uvažuje. "Vecne túto problematiku upravuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Na vyššie územné celky, obce a nimi zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie sa tento zákon nevzťahuje," reagovalo.