Elektronický monitoring má stáť približne 27 miliónov eur. V Česku na podobný projekt chceli použiť len približne deväť miliónov a napokon ho po prezidentských amnestiách zrušili ako predimenzovaný. Potrebujeme takýto megaprojekt?

Uvažujeme o širších možnostiach uplatnenia. V prvom momente sa projekt má týkať trestu domáceho väzenia tak, ako v Českej republike. My to však chceme v niektorých prípadoch rozšíriť aj na väzbu, zákaz zúčastňovať sa na športových podujatiach či na kontrolu pri treste povinnej práce. Už teraz máme možnosť dohľadu probačného úradníka. Využívala by sa častejšie, ak by bol dosah kontroly vyšší.

Tých úradníkov je v súčasnosti zúfalo málo, kontrola je teda skôr symbolická...

Uznávam, že je ich veľmi málo a sú zahltení prácou. Monitoring ich čiastočne odbremení, aj tak však budú musieť kontrolovať naďalej. V Česku pracovníci chodili kontrolovať aj osoby, ktoré mali náramok, a o takomto prepojení sa uvažuje tiež u nás.

V ktorých krajinách sa už elektronické náramky využívajú?

V Česku bežal pilotný projekt. Náramky majú Maďari, Poliaci aj Rakúšania. Z okolitých krajín sme vlastne poslední.

Trest domáceho väzenia ukladajú dnes sudcovia len sporadicky. Zmení sa to?

Keď sa rozprávam so sudcami, často je jediným dôvodom fakt, že zlyháva kontrola. Je veľký predpoklad, že ak už budú náramky, alternatívne tresty sa budú dávať v oveľa vyššom rozsahu.

Uvažuje sa aj o tom, že časť nákladov na monitoring si zaplatí odsúdený?

Áno, ale ešte sa na tom pracuje. Keď si vezmeme za vzor Českú republiku, tam sa to pri pilotnom projekte stretlo s pozitívnym ohlasom aj u odsúdených. Je veľký predpoklad, že k tomu pristúpime aj my. Nie je dôvod, prečo nie.

Ministerstvo ráta, že náramky bude využívať tisíc až dvetisíc ľudí. Je to reálne?

Určite áno. Vychádzalo sa z výskumu, koľko ľudí bolo vo väzbe a koľko bolo tých, ktorým bolo možné uložiť trest domáceho väzenia.