Už niekoľko rokov ste boli odhodlaný zúčastniť sa boja o prezidentský palác. Napriek tomu dnes v prieskumoch výrazne zaostávate. Kde ste urobili chybu?
Obnovili sa rôzne mýty o mne, ktoré vznikli v deväťdesiatych rokoch aj pod vplyvom Mečiarovho prostredia. Napríklad, že moja vláda rozbila družstvá, že som hlasoval proti Slovenskej republike. A, samozrejme, dávam aj menšie finančné prostriedky na kampaň. V preferenciách vedú tí kandidáti, ktorí robia presný opak.
V prípade Milana Kňažka to neplatí, jeho kampaň je skromná. Nie je to tým, že ste boli zvyknutý fungovať v politike ako líder KDH a poloha občianskeho kandidáta vám vôbec nesadla?
Ako občiansky kandidát presadzujem také témy, ktoré patrili aj KDH niekedy, ale aj nové témy.
Ale nestojí za vami žiadna politická značka v kampani.
To nie.
Nevidíte to teraz skôr ako nevýhodu?
Nepochybne je za mnou menší aparát, ako keď je za vami strana. Ale opäť taký Kňažko je na tom rovnako.
Bolo teda rozumné odísť z KDH? Nebolo by lepšie, keby ste ich vedeli presvedčiť o vašej podpore, nie podpore Pavla Hrušovského?
Ja som v rôznych orgánoch KDH hovoril asi päťkrát o svojom zámere kandidovať ako občiansky kandidát, ale že by som privítal ich podporu.
Ako si vysvetľujete, že vám KDH tú podporu nedalo?
Vnútri boli už dávno rozhodnutí pre Hrušovského.
Odišli ste z KDH práve kvôli tomu, že vás nepodporili?
Táto otázka hrala významnú úlohu, pretože by bolo smiešne, keby z jednej strany kandidovali dvaja kandidáti.
Bol aspoň niekto v strane za vás?
Na záverečnej Rade KDH, ktorá rozhodovala o kandidátovi, vystúpili viacerí členovia za mňa. Rada však väčšinou rozhodla za Hrušovského. Nevznikla tam vôbec diskusia o tejto otázke.
Nie je to zlý signál aj pre vás, že vaša autorita v strane, ktorú ste založili a viedli, padla tak nízko?
Pozoroval som to už dávnejšie. KDH ma používalo na to, aby som na záver snemu vystúpil a bolo to mediálne pekné, ale to bolo asi tak všetko.
Kdekoľvek sa objavíte, začnete tam po čase pôsobiť ako cudzinec, napríklad v Dzurindovej vláde, alebo v pravici ako takej. Nakoniec ste sa aj vo svojej vlastnej strane cítili ako cudzinec. Nie je to vaša povahová črta, že v každom prostredí naberáte farbu čiernej ovce?
Možno je to tým, že som radikálnejší ako prostredie, v ktorom sa pohybujem a presadzujem idey, ktoré vyžadujú určitú odvahu, ktorú to prostredie väčšinou nemá. Spomeniem zápas s komunizmom, zápas s Mečiarom, zápas v Dzurindovej vláde za Vatikánsku zmluvu, alebo hlasovanie proti bombardovaniu Juhoslávie, neskôr petíciu za referendum o NATO.
Veď o tom sú lídri, ale umením lídra je presvedčiť ostatných, že má pravdu a potiahnuť ostatných za sebou. Prečo sa vám to nedarilo?
Až na to, že po desiatich či dvadsiatich rokoch všetci uznali, že môj postoj bol správny. Keby sa robili prieskumy verejnej mienky za komunizmu, mal by som ešte menej percent ako teraz. Ale ukázalo sa, že som mal pravdu a komunizmus padol. Koľko percent mal Mečiar a koľko KDH? A vidíte, že ja som mal pravdu, a nie Mečiar, on padol.
V čom vidíte dnes najväčšiu chybu slovenskej pravice?
Že negeneruje zaujímavé myšlienky. Že akoby si bola prečítala ekonomické príručky koncom osemdesiatych rokov, nízke dane a čím menej štátu a podobne, ale nič viac. Ale teraz to nefunguje. Pretože majetkové rozdiely v spoločnosti sa príliš roztvorili. Na Slovensku je príliš veľa chudobných ľudí a pravica má pre nich program typu, keď budú nízke dane, tak bude prekvitať podnikanie a časom bude ustupovať chudoba. Ale keď Fico hovorí, teraz dajme vianočný dôchodok, je to pre ľudí pochopiteľnejšie.
Nie je príčinou aj to, že už na začiatku, keď ste nastavovali pravicovú politiku – dali ste si súpermi vziať národné a sociálne témy, na ktoré sa viažu emócie a podpora?
Máte pravdu, ale problém bol ten, že v tých rokoch tieto národné témy v podaní SNS a neskôr aj Mečiara vyznievali tak, že Praha nás vykorisťuje. Keby aj KDH nasadlo na túto vlnu a išlo týmto útočným štýlom proti Čechom, tak dnes by sme pravdepodobne nemali jediného strategického partnera, ktorého máme, a to je práve Česká republika. Okrem toho by sme vtedy aj tak nad Mečiarom nevyhrali. Ukazuje sa teda, že tá poloha národných záujmov, ako sme ju sformulovali v KDH, sa presadila ako správna.
Nie je jeden z dôvodov, prečo dnes inklinujete k spolupráci so Smerom, aj to, že drží témy, ktoré sú vám blízke – patriotizmus, sociálne témy, tradicionalizmus – a, naopak, pravica je politicky deformovaná?
Áno, čiastočne to je aj tým. Ale keď pravica striktne odmieta spoluprácu s ľavicou, tak na Slovensku nemôže vzniknúť stabilná vláda, čo sme videli aj pri vláde Ivety Radičovej, ktorá stabilná určite nebola.
KDH ani po vašom odchode neodmieta spoluprácu so Smerom, všetky ich kroky tomu nasvedčujú.
Veď v tomto smere som na KDH aj pôsobil.
Neobávate sa, že Smer vyžmýka KDH, ako to urobil s HZDS či SNS?
Sú dve alternatívy. A to, že KDH by nešlo do vlády so Smerom samo. A druhá, že bude samo, ale musí dostať zaujímavé rezorty, do ktorých dosadí silné osobnosti. Podobne, ako to funguje v Nemecku.
Koho ste volili v rokoch 1999,2004 a 2009 za prezidenta?
V roku 1999 som volil Schustera. V roku 2004 som zrejme volil Gašparoviča, alebo som sa zdržal hlasovania, nespomínam si už. A v roku 2009 som dal hlas pravdepodobne Radičovej.
Ak sa ktokoľvek dostane s Ficom do druhého kola, a nie vy, podporíte ho?
To je predčasná otázka.
Ak by bol v druhom kole Hrušovský a Fico, komu dáte hlas?
K tejto otázke zaujmem stanovisko až po prvom kole.
Dnes neviete, či by ste podporili Hrušovského, alebo Fica?
Zotrvávam pri svojej predošlej odpovedi.
Váš prezidentský program je celkom zaujímavý – je tam zákon proti nemorálnym exekúciám, zvýšenie minimálnej mzdy, lieky zadarmo pre dôchodcov, rušenie úradov. Je to vôbec prezidentský program, keďže nič z toho, čo tam máte, nie je v pracovnej náplni prezidenta?
V pracovnej náplni prezidenta je všetko.
Dobre, tak nehodí sa to do kampane prezidentského kandidáta, ale skôr do kampane pred parlamentnými voľbami. Ako to chcete presadiť?
Prezident si môže pozývať predsedu vlády, ministrov, prípade poslancov, a rokovať s nimi. A to by som robil. Zúčastňoval by som sa zasadnutia vlády, kde by som hovoril o tomto programe, a pokiaľ by som neprerazil, tak o tom budem hovoriť s verejnosťou.
Čiže by ste chceli napríklad predkladať zákony cez ministrov?
Prípadne aj to. Myslím si, že bolo by potrebné rozšíriť kompetencie prezidenta o jeden bod, a to, aby mal právo zákonodarnej iniciatívy, aby som to mohol robiť sám.
Boli ste ministrom spravodlivosti a zákon o nemorálnych exekúciách ste nepresadzovali. Kde ste boli s touto témou doteraz?
Vtedy som o tomto probléme nevedel. Nebol až taký vypuklý. Ale už pred troma rokmi som navrhoval KDH toto riešenie ohľadne exekúcií.
Ako prezident by ste zastupovali Slovensko na medzinárodnej úrovni. Ste známy odporca NATO. Vedeli by ste sa zúčastniť ako hlava štátu na summite NATO?
V tejto otázke som dospel ku kompromisu. Nepožadujem už vystúpenie Slovenska z NATO. Práve naopak, som za to, aby sa dodržiavali všetky medzinárodné záväzky a členstvo v NATO je jeden z nich. Ale to aj preto, že táto otázka už nie je pre nás až taká závažná. NATO v strednej Európe prakticky nevyvíja žiadne aktivity.
K tomu kompromisu ste dospeli na základe čoho?
Aby Slovensko nenarušilo stabilitu v rôznych smeroch, ktorá bola postupne nastolená, a k tej stabilite patrí aj to, že sme členmi NATO.
Keby ste sa stali prezidentom, čo by sa zmenilo na základnom smerovaní Slovenska v zahraničnej politike?
Svoju autoritu by som chcel použiť na to, aby Slovensko malo väčší rešpekt v zahraničí na Západe, ale najmä na Východe. Zahraničná politika najmä malej krajiny je vždy beh na dlhé trate. Na začiatku by sa nič nezmenilo, ale s nárastom rešpektu by Slovensko mohlo svoje vzťahy so štátmi lepšie rozvíjať.
Aké východisko pre Ukrajinu by ste presadzovali vy? Aké je riešenie?
Riešením by bol návrat k dohode z 21. februára tohto roku medzi vtedajšou opozíciou a prezidentom Janukovyčom, ktorú sprostredkovali ministri zahraničných vecí Poľska, Nemecka a Francúzska.
Je podľa vás ruský prezident Putin stále fajn človek, ako ste kedysi vyhlásili?
Svoj názor na Putina nemením. Poznamenávam, že britská, ale najmä nemecká tlač je dnes plná výhrad voči novej Jaceňukovej vláde a blíži sa k ruskej argumentácii. Dohoda z 21.2. predpokladala skoršie voľby, ktoré by pomery na Ukrajine usporiadali lepšie, ako je súčasný stav.
Mali by byť vyvodené sankcie voči Ukrajine, aj Rusku?
Nemecko je proti sankciám voči Rusku. Chce byť Slovensko radikálnejšie, než je najsilnejší štát EÚ?
Kto je Ján Čarnogurský
Narodil sa 1. januára 1944 v Bratislave. Je absolvent Právnickej fakulty Karlovej univerzity. Bol členom občianskoprávnej a pracovnoprávnej sekcie pri Ústredí slovenskej a českej advokácie. Za obhajobu v politickom procese ho v roku 1981 vylúčili z radov advokácie. Bol iniciátorom vzniku KDH a desať rokov, do roku 2000 aj jeho predsedom. Na jeseň 2013 zo strany odišiel a do volieb išiel ako občiansky kandidát. Podľa posledných prieskumov mal 2,2 percenta.