Posledné roky pravidelne vykazovala straty. Koncom vlaňajška tak napríklad skončila druhá najväčšia Univerzitná nemocnica v Košiciach v mínuse vyše desať miliónov eur. Len o pol roka nato však prišlo prekvapenie. Stratu stiahla o 8,5 milióna eur, čo bol doteraz na Slovensku nie príliš často vídaný vývoj. Stálo za týmto zvratom šetrenie, po ktorom sa v našich nemocniciach toľko volá? Áno, aj. Nebol to však jediný dôvod. Pomohli jej totiž aj zdravotné poisťovne. „Oproti vlaňajšku sa nám podarilo zvýšiť príjem od zdravotných poisťovní o 13 percent,“ povedala hovorkyňa nemocnice Ladislava Šustová.
Milióny od poisťovní
Nie je pritom jediná, ktorá vykázala podobný výsledok. Z údajov, ktoré štátne nemocnice poskytli HN, vyplýva, že väčšina z nich vykázala krajšie čísla než na konci minulého roka. Dokopy všetky dokonca znížili stratu o 46,6 milióna eur. A to v situácii, keď im v rovnakom období Všeobecná zdravotná poisťovňa poslala o vyše sto miliónov viac ako presne pred rokom. Okrem nej im prilepšila aj súkromná Dôvera.
To, že práve aj vyššie príjmy od poisťovní pomáhajú zlepšiť čísla, priznáva aj banskobystrická Detská fakultná nemocnica. Tá na pol roka zvýšila zisk o vyše dvestotisíc eur. Ako povedal jej riaditeľ Ján Nosko, na náraste sa podieľa fakt, že robili viac výkonov v samotnej nemocničnej a ambulantnej zdravotnej starostlivosti. „A jednak vyššie ceny za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zazmluvnené so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, s Dôverou a Union ZP,“ dodal.
Šustová zdôrazňuje, že za vyššími tržbami treba hľadať aj efektívnejšiu prácu. Košická nemocnica napríklad zvýšila počet odliečených pacientov a dosiahla vyššiu úsporu aj vďaka lepšej kontrole spotreby liekov.
Úspech? Ak znížia dlhy
Podľa Dušana Zachara z INEKO je určite dobré, keď nemocnice dokážu zlepšovať svoje čiastkové hospodárske výsledky. Pre celkové hodnotenie a posúdenie ich hospodárenia je to však príliš málo. Podľa analytika treba mať na zreteli aj spomínané vyššie príjmy od poisťovní či zmenu rozsahu a kvality zdravotnej starostlivosti. „A, samozrejme, v neposlednom rade i vývoj zadlženosti. A práve pri poslednom ukazovateli, ak sú čísla ministerstva zdravotníctva presné a hodnoverné, celkovo nedochádza k progresu,“ dodáva Zachar.
Aj keď nemocnice zlepšujú hospodárenie, stále za sebou ťahajú staré dlhy. Podľa údajov, ktoré zaslali HN nemocnice, z 13 štátnych zdravotníckych zariadení sa zatiaľ darí znižovať straty a zároveň aj dlhy šiestim. Plán, ako by to mali dosiahnuť aj ostatné nemocnice, ministerstvo zdravotníctva neprezradilo. „Opatrenia budeme špecifikovať po zhodnotení vplyvu tých súčasne prijatých a aktuálnej potreby vychádzajúcej z identifikácie nutnosti prijímania ďalších opatrení,“ povedala riaditeľka tlačového oddelenia rezortu Zuzana Čižmáriková.