Prezident republiky Ivan Gašparovič vymenoval za generálneho prokurátora SR Jaromíra Čižnára. Prinášame vám prehľad udalostí, ktoré tomu predchádzali.
19. októbra 2010 - Štvorica vtedy vládnych strán SDKÚ-DS, SaS, Most-Híd a KDH oznámila, že na rokovaní Koaličnej rady sa nedohodla na spoločnom kandidátovi na post generálneho prokurátora. Svojho kandidáta prezentoval iba poslanec SDKÚ-DS Stanislav Janiš, ktorý podporil vtedajšieho GP Dobroslava Trnku.
20. októbra 2010 - Trojica vládnych strán SaS, KDH a Most-Híd sa dohodla na spoločnom kandidátovi na generálneho prokurátora. Stala sa ňou prokurátorka Generálnej prokuratúry Eva Mišíková.
2. novembra 2010 - Spoločným kandidátom poslaneckého klubu SDKÚ-DS na post generálneho prokurátora SR sa stal Ján Hrivnák, prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.
2. novembra 2010 - Premiérka SR Iveta Radičová po zasadnutí Koaličnej rady oznámila, že vládnym stranám sa ani tento raz nepodarilo dospieť k zhode, a tak SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd nebudú v nadchádzajúcej tajnej voľbe podporovať jediného spoločného kandidáta na post generálneho prokurátora. Ako kandidáti na post šéfa prokurátorov zostali Eva Mišíková (podpora SaS, KDH a Most-Híd), Ján Hrivnák (podpora SDKÚ-DS) a Dobroslav Trnka (podpora Smer-SD).
3. novembra 2010 - Na pôde NR SR sa počas 8. schôdze uskutočnilo 1. kolo voľby generálneho prokurátora SR. Voľbu poznamenala skutočnosť, že niektorí poslanci koaličnej SaS sa poistili a svoj hlasovací lístok použitý pri tajnej voľbe GP si odfotili mobilným telefónom. Proti takejto praxi ostro protestovala opozičná strana Smer-SD. Vo voľbách nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Do druhého kola voľby postúpili dvaja s najvyšším počtom získaných hlasov - Dobroslav Trnka a Eva Mišíková.
4. novembra 2010 - Poslanci NR SR opätovne pristúpili k voľbe generálneho prokurátora. Poslanci SDKÚ-DS sa rozhodli, že na voľbách sa zúčastnia, avšak svoje hlasy nedajú ani jednému z kandidátov. Kandidát na vymenovanie za generálneho prokurátora SR nebol zvolený.
22. novembra 2010 - Spoločným kandidátom vládnych strán na post generálneho prokurátora SR sa stal Jozef Čentéš. Zástupcovia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd sa na tom dohodli na zasadnutí Koaličnej rady.
2. decembra 2010 - Poslanci NR SR kandidáta na vymenovanie generálneho prokurátora SR nezvolili ani v prvom kole druhej voľby. Na voľbe sa zúčastnilo 149 poslancov. Dobroslav Trnka získal 74 hlasov, koaličný nominant Jozef Čentéš 73. Dva hlasy boli neplatné. Na zvolenie šéfa prokurátorov bola potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.
5. decembra 2010 - Predsedníčka vlády SR Iveta Radičová potvrdila, že pokiaľ na post generálneho prokurátora SR bude opätovne zvolený Dobroslav Trnka, odstúpi z funkcie.
7. decembra 2010 - Generálna prokuratúra (GP) SR nespoznala svojho nového šéfa ani po druhom kole druhej voľby na pôde NR SR. Podľa oficiálnych výsledkov ani jeden z dvojice kandidátov Jozef Čentéš a Dobroslav Trnka nezískal pre obštrukciu koaličných zákonodarcov nadpolovičnú väčšinu hlasov poslancov prítomných na voľbe.
5. apríla 2011 - Poslanci NR SR schválili novelu rokovacieho poriadku, ktorá určila, že generálny prokurátor SR sa bude voliť verejne. Novelu prezident SR vetoval.
20. apríla 2011 - Voľba GP sa musela opakovať. Rozhodol o tom senát Ústavného súdu (ÚS). Podľa tohto nálezu boli porušené práva kandidáta na GP Dobroslava Trnku a výsledok voľby ÚS zrušil a nariadil jej zopakovanie tak, aby boli dodržané všetky ústavné náležitosti.
13. mája 2011 - Kandidát na generálneho prokurátora SR Jozef Čentéš stiahol svoju kandidatúru. Ako hlavný dôvod uviedol, že nechce byť zvolený vo voľbe spojenej s údajným podplácaním a vydieraním poslancov NR SR.
17. mája 2011 - Poslanci NR SR Dobroslava Trnku za generálneho prokurátora nezvolili. Vyplynulo to z oficiálnych výsledkov tajnej voľby, ktorú NR SR prikázal zopakovať ÚS SR. Trnka bol ako nominant Smeru-SD jediným kandidátom na tento post, ak by uspel, premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) avizovala podanie demisie. Za Trnku hlasovalo 70 poslancov zo 150 zúčastnených, 17 bolo proti, 29 sa zdržalo a 34 hlasov bolo neplatných. Na zvolenie generálneho prokurátora SR je potrebné získať nadpolovičnú väčšinu hlasov poslancov prítomných na voľbe.
Kandidát na funkciu generálneho prokurátora SR sa bude v NR SR voliť verejne a nie tajne, ako tomu bolo doteraz. Koaliční poslanci prelomili veto prezidenta SR Ivana Gašparoviča a 79 hlasmi opätovne schválili novelu zákona o rokovacom poriadku.
19. mája 2011 - Jozef Čentéš prijal opätovne kandidatúru na post generálneho prokurátora SR.
10. júna 2011 - Koaličné strany navrhli do verejnej voľby ako svojho kandidáta generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Predseda Smeru-SD Robert Fico potvrdil, že jeho strana navrhla do verejnej voľby ako svojho kandidáta opäť Dobroslava Trnku.
15. júna 2011 - Koaličný kandidát na post generálneho prokurátora Jozef Čentéš potvrdil, že bude kandidovať aj v prípade, ak by bola voľba tajná.
17. júna 2011 - Poslanci NR SR zvolili za generálneho prokurátora SR kandidáta koalície Jozefa Čentéša. Ten podľa oficiálnych výsledkov získal v tajnej voľbe 79 hlasov od 80 prítomných zákonodarcov, jeden sa zdržal. Opozičné strany sa na voľbe nezúčastnili. Čentéš mal pôvodne súperiť s nominantom Smeru-SD Dobroslavom Trnkom, ktorý sa krátko pred voľbou vzdal. V liste predsedovi parlamentu Richardovi Sulíkovi (SaS) vyjadril presvedčenie, že teoreticky a prakticky je možné ignorovať hocičo, "ale taktiež som presvedčený, že akékoľvek rozhodnutie Ústavného súdu SR sa ignorovať nedá ani v teoretickej polohe. Vzhľadom na to, že som sa presvedčil, kam až ste schopný zájsť pri rešpektovaní rozhodnutí iných ústavných orgánov, nie som ochotný zúčastňovať sa ďalej na konaní, ktoré pro futuro môže opätovne vytvoriť priestor na zodpovedanie otázok možnej ústavnosti, respektíve zákonnosti voľby kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky".
6. júla 2011 - ÚS SR odvolal svoje rozhodnutie o voľbe generálneho prokurátora. Zrušil predbežné opatrenie, ktorým chcel zakázať verejnú voľbu až do momentu, kým rozhodne, či by bola ústavná.
14. júla 2011 – Bývalý generálny prokurátor SR a súčasný námestník generálneho prokurátora Dobroslav Trnka napadol parlamentnú voľbu generálneho prokurátora. Podanie - sťažnosť od fyzickej osoby JUDr. Dobroslava Trnku bola Ústavnému súdu SR doručená. Sťažovateľ namietal, že Národná rada SR porušila jeho základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok garantované v Ústave SR a právo sťažovateľa bez akýchkoľvek rozdielov a bez neodôvodnených obmedzení vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny.
27. októbra 2011 - Neúspešnú tajnú voľbu generálneho prokurátora zo 17. mája toho roku začali riešiť orgány činné v trestnom konaní. Trestný odbor Generálnej prokuratúry preveroval, či poslanci dostali pokyn, ako majú vyplniť hlasovací lístok, alebo či hlasovali naozaj podľa svojho svedomia.
7. novembra 2011 - Prokurátor Jozef Čentéš podal na ÚS SR sťažnosť, pretože ho prezident SR Ivan Gašparovič doteraz nevymenoval za generálneho prokurátora. Spolu so sťažnosťou na ÚS SR poslal Čentéš aj žiadosť o jej prednostné vybavenie.
31. januára 2012 - Ústavnoprávny výbor NR SR odporučil plénu, aby schválilo výzvu prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi na vymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Pozmeňujúci návrh šéfa výboru Radoslava Procházku (KDH), na základe ktorého mal parlament apelovať na hlavu štátu, aby o Čentéšovi len rozhodla, či už kladne alebo záporne, neprešiel.
23. augusta 2012 - Ústavný súd SR odmietol sťažnosť bývalého generálneho prokurátora a súčasného námestníka generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý ešte vlani napadol parlamentnú voľbu generálneho prokurátora zo 17. mája 2011. Senát ÚS SR o tom rozhodol na neverejnom zasadnutí.
24. októbra 2012 - Prezident SR je povinný zaoberať sa návrhom NR SR na vymenovanie generálneho prokurátora SR a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť NR SR, že tohto kandidáta nevymenuje. ÚS SR takto rozhodol po tom, čo ho skupina poslancov NR SR požiadala o výklad Ústavy k tomuto problému.
15. novembra 2012 - Prokurátor Jozef Čentéš podal na Ústavnom súde (ÚS) SR v Košiciach v prípade jeho zvolenia za generálneho prokurátora SR námietku predpojatosti voči dvom sudcom III. senátu ÚS SR návrhom na ich vylúčenie z rozhodovania o jeho sťažnosti na nečinnosť prezidenta Ivana Gašparoviča.
16. novembra 2012 - Ústavný súd (ÚS) SR odročil verejné ústne pojednávanie o sťažnosti Jozefa Čentéša. Dôvodom sú Čentéšove námietky predpojatosti voči dvom sudcom III. senátu ÚS SR návrhom na ich vylúčenie z rozhodovania o jeho sťažnosti na nečinnosť prezidenta Ivana Gašparoviča.
2. januára 2013 - Prezident SR Ivan Gašparovič nevymenuje zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora SR. Takéto rozhodnutie oznámil predsedovi Národnej rady SR Pavlovi Paškovi.
3. januára 2013 - Prokurátor Jozef Čentéš podal ústavnú sťažnosť na rozhodnutie prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý ho odmietol vymenovať za generálneho prokurátora SR.
17. januára 2013 - Opozícia podala návrh na obžalobu prezidenta SR Ivana Gašparoviča za úmyselné porušenie Ústavy SR. Parlament ho mal prerokovať do 30 dní. Na to, aby sa dostal na Ústavný súd SR, musel získať v pléne podporu minimálne 90 hlasov. Opozícia ich mala len 67, nie všetci opoziční poslanci pritom obžalobu podporujú. Opoziční predstavitelia sa v návrhu snažili dokázať, že hlava štátu úmyselne porušila ústavu, keď nevymenovala parlamentom zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša na generálneho prokurátora.
20. februára 2013 - Pri voľbe generálneho prokurátora v máji 2011 som nemohol hlasovať tak, ako som chcel. Vo výpovedi pred prokurátorom v októbri 2012 to uviedol bývalý poslanec Mosta-Híd Igor Sidor. Trvá na tom aj v súčasnosti a možnosť, že vypovedal pod nátlakom, vylučuje. Sidor vo svojej výpovedi tvrdí, že strany vtedajšej vládnej koalície poslancom nariadili, ako majú hlasovať, čím mohla byť porušená tajnosť voľby. Prokuratúra to vyšetruje ako podozrenie z trestného činu sabotáže. Časti výpovedí Sidora, exposlanca KDH Andreja Ďurkovského a Vladimíra Matejičku zo Smeru-SD, ktorý bol pri voľbe skrutátorom, niekto anonymne zverejnil na internete. Generálna prokuratúra sa od zverejnených dokumentov dištancovala, Sidor aj Matejička ich pravosť potvrdili. Vyšetrovanie sabotáže stále pokračuje proti neznámemu páchateľovi.
19. marca 2013 - Na Ústavnom súde SR (ÚS SR) podal Jozef Čentéš námietku predpojatosti voči predsedníčke ÚS SR Ivette Macejkovej s návrhom na jej vylúčenie z rozhodovania v spore medzi ním a prezidentom SR Ivanom Gašparovičom v kauze nevymenovania Čentéša za generálneho prokurátora SR.
18. júna 2013 - Poslanci Národnej rady SR v tajnej voľbe zvolili za kandidáta na generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. Súčasný šéf bratislavskej krajskej prokuratúry získal vo voľbe, na ktorej sa zúčastnili len poslanci vládneho Smeru-SD, 82 hlasov od 82 prítomných poslancov.
20. júna 2013 - Šesťdesiat opozičných poslancov žiadalo prezidenta SR Ivana Gašparoviča, aby počkal s vymenovaním Jaromíra Čižnára za generálneho prokurátora na rozhodnutie Ústavného súdu SR o sťažnosti Jozefa Čentéša. Žiadosť odovzdali v Prezidentskom paláci ráno.