Európska komisia nám hrozí súdom v Luxemburgu a státisícovými pokutami. Dôvodom sú zmeny zákona spred dvoch rokov, ktoré zrušili povinnú pracovnú zdravotnú službu pre nízkorizikové skupiny zamestnancov. Tá slúži najmä na prevenciu chorôb zo zamestnania a pracovných úrazov. Z Bruselu už prišiel ajlisto začatí konania voči nám. HN ho majú k dispozícii.
K pochybeniu došlo napriek tomu, že európska smernica platí už od roku 1989.„Nejde teda o klasický učebnicový príklad, keď Európska únia prijme smernicu a potom ju členský štát v lehote neimplementuje,“ dodáva Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Ak našu legislatívu nedáme čo najskôr do poriadku, Slovensko môže putovať pred súdny dvor.
Lobing firiem?
Ako totiž hovorí aj advokát Viliam Karas, komisia môže iniciovať konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie. „Výsledkom môže byť uloženie sankcie vo forme paušálnej pokuty najmenej 896-tisíc eur, ako aj denného penále v rozpätí od tisíc do vyše 65-tisíc eur denne až do zabezpečenia nápravy.“
Ministerstvo zdravotníctva Zuzany Zvolenskej, ktoré prebralo problematiku od ministerstva práce, tvrdí, že pracujú na náprave. Kedy s tým budú hotoví, nevedeli uviesť.
K zmene našej legislatívy, keď sa zrušila povinnosť zabezpečiť pracovné zdravotné služby pracovníkom prvej a druhej kategórie, došlo ešte v roku 2011 na základe poslaneckého návrhu. „Na argumenty je potrebné pýtať sa pána exministra a bývalej vlády. Vtedajšia opozícia novelu kritizovala aj v kontexte nesúladu s európskou legislatívou,“ reagoval hovorca rezortu práce Michal Stuška na otázky HN.
Exminister Jozef Mihál (SaS) si za zmenami, ktoré zaviedol, stojí. Tlak na obnovenie pracovnej zdravotnej služby označuje za lobing firiem, ktoré ich zabezpečujú. „Budú mať garantovaný slušný zárobok prakticky za nič,“ hovorí.
Dobrý biznis
Úrad verejného zdravotníctva registruje 85 spoločností, ktoré poskytujú tieto služby. Jednou z nich je eseročka Pro Benefit. Podľa jej majiteľa Michala Bršiaka im v dôsledku zmeny legislatívy klesli tržby asi o 30 percent. Priznáva, že pre niektorých kolegov sú pracovné zdravotné služby dobrý biznis. „Majú to ako istotu a potom tak vyzerajú aj tie výkony,“ povedal Bršiak.
Zároveň však upozornil, že v posledných rokoch narastá počet poškodení zdravia vplyvom fyzickej záťaže, ktorá je typická napríklad pre montážne závody. „Tých je na Slovensku veľa a zamestnávajú desaťtisíce pracovníkov.“ Zaradení sú však do druhej pracovnej kategórie, ktorú po novom nikto nesleduje. „Chceme, aby aj títo zamestnanci boli chránení. Práve v tejto kategórii je najviac chorých,“ dodal Jozef Kollár z Konfederácie odborových zväzov. Tá s Asociáciou súkromných lekárov poslala aj sťažnosť do Bruselu.
Zbytočné výdavky
Šéf asociácie zamestnávateľov Rastislav Machunka to považuje za účelový argument. „Samozrejme, že je tam najviac chorých, keď je to aj najpočetnejšia skupina zamestnancov,“ zdôvodnil. Zabezpečovať týmto pracovníkom zdravotnú službu sú pre zamestnávateľov podľa Machunku zbytočné výdavky.
Podľa analytika INEKO Dušana Zachara by mala táto služba existovať na dobrovoľnej báze. „V opačnom prípade predstavuje najmä pre malých a stredných podnikateľov a nízkorizikové povolania nezanedbateľnú finančnú, časovú a administratívnu záťaž.“ Tá potom podľa Zachara predražuje zamestnávanie ľudí a vytvára tak bariéry pre rozvoj podnikania a trhu práce.