Nechcel byť len „údržbár“ mesta a jeho cieľom je získať viac peňazí pre Bratislavu. Hoci zatiaľ pôsobenie Iva Nesrovnala v úrade primátora neprinieslo systémové zmeny vo financovaní mesta, stihol predať PKO. Prvý Nesrovnalov rok na stoličke šéfa bratislavského magistrátu priniesol niekoľko návrhov a riešení, ktorým nebola naklonená ani verejnosť. Odborníci však chvália aspoň otvorenie diskusie o výške dane z nehnuteľností.
Práve predstavenie zmluvy k predaju PKO vyvolalo hneď niekoľko negatívnych reakcií. Problematické budú hlavne „páky“ mesta na budúcu podobu dunajského nábrežia, kde PKO zatiaľ stojí. Nesrovnal vo svojom predvolebnom programe hovoril o vypracovaní konceptu Dunajskej promenády aj s projektom PKO.
Podľa stavebného inžiniera Pavla Vlčeka sa mesto podpísaním zmluvy v súčasnej podobe pripraví o vplyv na výzor nábrežia. „Návrh zmluvy hovorí, že mesto vydá kladné stanovisko k investorom navrhovanej stavbe,“ upozorňuje Vlček a dodáva, že mesto pod hrozbou pokuty stráca možnosť protestovať proti návrhom Henbury Development.
Bývalý primátor mesta Milan Ftáčnik konštatuje, že charakter promenády nebude na základe zmluvy diktovať mesto, ale práve investor.
Mesto sa k problematike pre prípravu podkladov na skolaudovanie Starého mosta nevyjadrilo.
Nesrovnalov odmietnutý žolík
Jednou z hlavných misií šéfa magistrátu je aj viac peňazí pre mesto. Nesrovnal plánoval zvýšiť príjmy do mestského rozpočtu aj rušením alebo upravením nevýhodných zmlúv, ktoré chcel podrobiť analýze. Odborníci mu vyčítajú, že aj napriek sľubu sa dostatočne nesnaží. Podľa Jakuba Kmeťa z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť sa primátor počas prvého roku vládnutia nemal k svojmu sľubu. „Na strane mesta sme nezaznamenali snahu o prehodnotenie niektorých zmlúv, ktoré by mohli priniesť žiadané úspory,“ hovorí Kmeť.
Nesrovnalovým žolíkom pri zvyšovaní príjmov mestskej kasy bolo až 100-percentné zvýšenie dane z nehnuteľnosti. V praxi by to pre bežného občana znamenalo, že za byt s rozlohou sto štvorcových metrov by v centre neplatil 47 eur ročne, ale 94. Analytici návrh schvaľovali. „Pozitívne vnímame snahu o riešenie problémov magistrátu posilnením vlastných príjmov z dane z nehnuteľnosti,“ zhodnotil Nesrovnalov pokus riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš. Faktom však je, že Nesrovnalov návrh odmietla nielen verejnosť, ale postupne aj väčšina mestských častí. Primátor pre všeobecne odmietavý postoj svoj návrh stiahol z hlasovania mestského parlamentu.
Reštitúcie: časovaná bomba
Ivo Nesrovnal dostal po svojich predchodcoch ako darček aj vyriešenie problému nových nájomných bytov pre nájomníkov z bytov s regulovaným nájmom. Ide o ľudí, ktorí do roku 1989 bývali v znárodnených bytoch, ktoré v reštitúcii pripadli ich pôvodným majiteľom.
Práve Bratislava je na tom najhoršie na Slovensku, keďže eviduje až 570 z celkových 900 žiadostí na nové byty. Dodnes nebol v Bratislave odovzdaný ani jeden. Mesto síce vyhlásilo súťaže na 184 bytov, ale už dnes má pripravený plán pre prípad, že nestihnú zabezpečiť byty všetkým žiadateľom. Počíta s tým, že od roku 2014 bude majiteľom reštituovaných bytov doplácať rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájomným. Pôjde o sumu vo výške zhruba štyri milióny eur na rok. „So vzrastajúcim počtom odovzdaných bytov sa bude potrebná suma financií znižovať,“ povedala hovorkyňa magistrátu Ivana Skokanová.