Je krátko pred pol deviatou ráno. Slnko len nesmelo vykúka spoza oblakov a na školskom dvore na rukách detí i dospelákov vidno husiu kožu. Môže za to nielen studenšie ráno na konci leta, ale aj dôležitosť prvého školského dňa. Plného očakávaní.

Malé dievčatá sú v šatách či v blúzkach a sukniach, chlapci zas vyparádení v košeliach, často aj s kravatami či motýlikmi. Každý z nich drží kvietok v jednej ruke, v druhej niektorí stískajú ruku mamy alebo otca. Nesmelo monitorujú okolie a obzerajú si rovesníkov. Dospeláci sledujú, ako ich ratolesti nervózne prešľapujú a nevedia čo ich presne v nasledujúcich hodinách čaká. Vo vzduchu cítiť nostalgiu, ale i hrdosť, ako vchádzame do areálu Cirkevnej základnej školy Jána de la Salle v bratislavskej Rači.

Plní očakávaní

„Teším sa do školy, v škôlke už bola nuda,“ povedal prvák Marko Polaček. Najviac sa teší, že sa naučí čítať, a ubezpečil nás, že lúskať nebude len rozprávky pre malé deti, ale všetko, čo mu príde pod ruky. Jeho nový spolužiak z 1. B Matúš Mazúr priznal, že mu bude trochu chýbať to, že si v škole už nebude môcť odpočinúť či pospať, ako doteraz mohol v škôlke. Teší sa na nových kamarátov, niektorých už pozná a cíti sa tak „v neznámych vodách“ smelšie. „Staršia dcéra sem chodí už do tretej triedy, a tak mladšej do hlavy „tlačila“ celé prázdniny múdrosti, ako to v škole chodí,“ povedala pyšná matka Denisa Kerchová.

Po tom, ako sa o 8.30 h otvárajú brány školy a všetci starší žiaci odchádzajú zo školského dvora do budovy, na dvore ostávajú len tí najmenší s rodičmi. Tri triedne pani učiteľky prváckych tried si zoradia 53 nových školákov a každému pripnú na košeľu malý kvietok ušitý z látky. Deti z 1. A dostanú červený, z 1. B žltý a 1. C modrý. Rovnaké symboly majú aj na dverách svojich tried, aby sa lepšie zorientovali alebo aby ich starší žiaci vrátili tam, kam patria, ak zablúdia na školských chodbách.

Elektronizácia pomáha

Po slávnostnej omši deti vchádzajú do vyzdobených tried a usádzajú sa v laviciach. Rodičia ostávajú za dverami. Na stenách v svetlej triede sú plagáty abecedy, čísel a ročných období. Tabuľu zdobí veľká farebná namaľovaná húsenica, nad ňou visí na stene hymna a slovenský znak. Deti sú podozrivo ticho a obzerajú si priestor, kde sa budú stretávať nastávajúci rok.

Po vzájomnom predstavení sa a príhovore riaditeľa do triedy vchádzajú aj rodičia. Triedni učitelia nadrozmernou napodobeninou ceruzky vítali každé dieťa zvlášť so slovami: „Pasujem ťa za prváka a prijímam ťa do našej školskej rodiny.“ Deti dostali pamätné listy a lízanky a zdalo sa, že sa im škola začala pozdávať viac ako ráno pred jej bránou. Ďalej nasledovali organizačné pokyny pre rodičov. „Zajtra nech si už deti donesú školské tašky a prezuvky,“ hovorí triedna učiteľka 1. A Jana Kišová, ktorá je v školstve už 34 rokov.

Prvý deň v škole prežíva podľa svojich slov ako ten svoj úplne prvý, keď zasadla do školských lavíc. „Chcem im dať niečo zo mňa, starať sa o ne a pripraviť ich do života,“ povedala Kišová. V tomto roku pribudne prvákom výtvarná výchova a budú mať aj viac hodín slovenského jazyka. Škola už od minulého roka používa elektronickú triednu knihu a dlhšie aj elektronické žiacke knižky. „Nevyplňujeme takmer už ani jeden papier ručne, všetko len cez počítač, čo nám skutočne uľahčuje prácu,“ ozrejmila, aj keď priznala, že zo začiatku bolo ťažké.