Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
13.01.2016, 00:00

Muž bez moci, ktorý zmenil našu krajinu

Obľúbenému kňazovi sa prišli pokloniť ľudia zo všetkých kútov Slovenska. Na čele s prezidentom Andrejom Kiskom.

Dvojsekundové zastavenie sa, kratučký úklon pred truhlou. Pre tisícky ľudí to bol včera dostatočný dôvod na vystátie si neraz aj hodinového radu pred Blumentálskym kostolom v Bratislave. Stovky ďalších počas poslednej rozlúčky s Antonom Srholcom obstúpili nielen chrám, ale aj priľahlé námestie a ulice.

„Dnes sa tu deje čosi, čo sme doteraz nezažili. Ten rad ľudí až na koniec ulice.... Prvý raz v živote zažívam celonárodný pohreb. Pohreb človeka, ktorého akceptovali všetci,“ povedal pre HN ešte pred začiatkom zádušnej omše očividne dojatý František Mikloško.

Kázeň bola zverená kňazovi Jánovi Sucháňovi a ten sa v nej dotkol aj najväčšej bolesti, s ktorou Anton Srholec – a s ním aj veľká časť Slovenska – zápasila. „Po roku 1989 sa už pre Antónia miesto v cirkvi nenašlo. Nemohol hovoriť dokonca ani pre médiá.“

Rozlúčku sprevádzali básne Milana Rúfusa, obľúbeného Srholcovho básnika, ale zazneli aj tóny skladby Ľalia poľná od Collegia Musicum, ktorá sa stala jedným zo symbolov ekumenických bohoslužieb na Pohode. Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej a jeden z najbližších priateľov Antona Srholca, vo svojom príhovore prezradil, že jednou z Antóniových posledných túžob bolo práve zažiť si ešte raz Pohodu:„Nikdy nezabudnem na úžasné chvíle spoločných bohoslužieb. Počas takých chvíľ bola prítomnosť Boha medzi nami takmer hmatateľná, veci boli na okamih také, ako sú v nebi.“ Dodal, že António bol duchom stále mladý, že pribúdajúce roky ho neodsúvali do minulosti, nepremenili ho na vznešený nehybný pomník. „Bol vždy celkom prítomný v tom, čo sa deje. Neváhal špiniť si ruky so záležitosťami sveta, bol vždy pohotový verejne sa ozvať, keď to bolo treba. Preto bol kňazom nielen veriacich, ale i tých, čo pochybujú. Staval mosty medzi sekulárnym svetom a svetom nadčasovej evanjeliovej múdrosti.“

Srholcovi sa prišiel poďakovať aj prezident Andrej Kiska: za to, že zo Slovenska urobil krajšie a lepšie miesto pre život. „Skláňam sa pred vaším zápasom za ľudské práva. Pred vašou vierou v dobro. A tu, vo vašom milovanom Blumentáli, ďakujem za vás tomu, pre koho ste žili.“

Anketa

Ako si spomínate na Antona Srholca a čo pre vás znamenal?

Andrej Kiska, prezident SR

Komu inému veriť, ak nie tomu, kto celý život stál za svojou pravdou a boju za slobodu a demokraciu obetoval všetko, čo mal? Keď sme ho prišli obdarovať, odišli sme obdarovaní. Keď sme ho prišli potešiť, sami sme odišli potešení. Otec Srholec svoje utrpenie premieňal na lásku, Boha nachádzal v osamení, ale aj v ľuďoch okolo seba, v ich úsmevoch a činoch. Dokázal obrovsky odpúšťať, ale pritom vedel, že na zlo nemožno zabúdať a že zlu sa treba postaviť. Hovorieval:„Nikdy nevieme, čo nás čaká v najbližšom období. Ale už dnes by sme mali vedieť, ako sa zachováme.“

Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej

V roku, ktorý pápež František ohlásil za vek milosrdenstva, zo Slovenska na večnosť odišiel človek, ktorý ten rok milosrdenstva žil po celý svoj život. Niekto by mal pápežovi povedať, že na Slovensku žil kňaz, ktorý jeho víziu chudobnej, zranenej, slúžiacej cirkvi, uplatňoval roky predtým, než tú víziu vyhlásili zo srdca Vatikánu. Bol to pastier, ktorý páchne po ovciach. Preto ho ovce poznali a milovali. Hoci nemal žiadnu farnosť, bol kňaz, ktorého tvár pozná celé Slovensko. Na seba veľmi nemyslel. Keby myslel na seba, srdce by mu otrávila pyšná zatrpknutosť. Príkoria, ktorých sa mu dostalo, mu neotrávili srdce, práve preto, že nechcel byť len sám sebou, ale celou svojou bytosťou chcel byť boží.

Marián Varga, hudobník a skladateľ

Spoznal som ho v osemnástich, pred päťdesiatimi rokmi. Pamätám sa, ako prišiel k nám do bytu a keď tam videl všetky tie partitúry, povedal mojej mame, že ma tá hudba zabije.(Úsmev.) V poslednom čase som ho stretával v nemocnici. Vždy bol veselý, boli sme tam taká skalická mafia.

František Mikloško, aktivista

Dokázal v každom človeku uvidieť obraz boží. Utrpenie, ktorým prešiel, dokázal premeniť na lásku. Lúčime sa s človekom, ktorý napriek tomu, že nemal žiadnu moc, významne poznačil Slovensko. Ukázal, že čin a slovo majú v konečnom dôsledku najväčšiu váhu. Veríme, že sa na nás naďalej usmievaš, Milý Anton.

Vladimír Krčméry, lekár, zakladateľ Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, lekár, humanitárny pracovník

Celý život stál na okraji a pomáhal tým, ktorí o túto pomoc stáli. Bol mostom medzi neveriacimi a veriacimi. Slovo most má v súvislosti s Donom Antóniom symbolický význam. V roku 1989 sme zrútili čosi ako starý dom. A je na nás, či z tých tehál budeme stavať múry, alebo cesty a mosty. António bol ten, čo z nich celý život staval cesty a mosty.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.