Donedávna bol jedným z približne päťtisíc bratislavských bezdomovcov. Ako väčšinu ľudí bez strechy nad hlavou, aj jeho trápia dlhy. Snaží sa ich však splácať. Má hneď dve roboty.
Jozef Šimek okrem predaja pouličného časopisu Nota bene nosí každý pracovný deň na Hlavnej stanici v Bratislave cestujúcim batožinu. Nosiča robí už rok. „Doteraz som splatil 1400 eur zo svojho dlhu. Bol som dlho nezamestnaný a keď som dostal túto príležitosť, tak niečo takéto sa neodmieta. Chcem sa oddlžiť a nájsť si novú prácu, pretože keď človek robí osem hodín denne a ostane mu 60 percent životného minima, čo je okolo 150 eur, tak to je na to, aby človek normálne vyžil, veľmi málo,“ povedal Šimek, ktorý je predajcom pouličného časopisu Nota bene už sedem rokov.
Odkedy nastala kríza a prepustili ho z Volkswagenu. V súčasnosti si na základe svojho zárobku našiel s kamarátom podnájom a nemusí viac bývať v nocľahárni.
Dlh si už znížili o 75-tisíc eur
Projekt Nosiči batožín na hlavnej stanici spustilo pred rokom Občianske združenie Proti prúdu. Jeho cieľom je pomôcť ľuďom bez domova získať prácu, ktorá ich ukotví a vráti späť do systému a bežného života.
Do projektu sa hneď na začiatku zapojilo desať mužov, ktorí pomáhajú cestujúcim s batožinou na bratislavskej Hlavnej stanici každý pracovný deň od 9.00 do 13.00 h. Denne nosiči v modro-bordových uniformách, bielych rukavičkách, čiernych nohaviciach a vyleštených topánkach odnesú okolo tristo kusov batožín. Šiesti nosiči pracujú už na polovičný úväzok ako zamestnanci združenia Proti prúdu.
Všetci sú pritom zaradení do programu oddlžovania. Za rok sa ich dlh podarilo znížiť takmer o 75500 eur. „Najväčšiu časť z tejto sumy sa nám podarilo zjednať, veriteľ ju nosičom odpustil. Ďalšiu časť na splatenie dlhu poskytla naša organizácia a časť dlhu si splatili nosiči sami,“ povedal koordinátor projektu Peter Kadlečík. Nosičom, ktorí si z výplaty odložia na splatenie dlhov sumu do sto eur, občianske združenie rovnakú sumu priplatí. Napriek tomu majú však nosiči stále dlhy, a to každý od 6-do 16-tisíc eur. Podlžnosti majú najmä na zdravotnom poistení, ale veľkú časť z nich predstavujú aj úroky a exekučné trovy.
Nedostatočná legislatíva
„Aj keď nosiči pracujú a splácajú dlh na zdravotnom poistení, kvôli zlej legislatíve nemajú nárok na plnú zdravotnú starostlivosť,“ vysvetľuje projektová manažérka Proti prúdu Nina Beňová. Bezdomovectvo je podľa nej nutné riešiť komplexne. Od bývania cez zdravotnú starostlivosť až po zamestnávanie a prístup k hmotnému zabezpečeniu. „Dalo by sa to vyriešiť slovenskou stratégiou bezdomovectva alebo by bolo potrebné napríklad sfunkčniť inštitút osobného bankrotu,“ dodala Beňová. Ten by mal podľa nej brať do úvahy aj nízkopríjmové skupiny obyvateľov, ktoré nemajú vstupný kapitál 2200 eur, aby doň mohli vstúpiť. V súčasnosti ide totiž o náročný a zdĺhavý proces, pričom súd siaha počas štyroch rokov na 70 percent výplaty osoby, ktorá sa rozhodne do osobného bankrotu vstúpiť.
Nosičom batožiny po exekučných zrážkach ostane zo mzdy približne 150 eur. Preto si všetci v poobedných hodinách privyrábajú predajom časopisu Nota bene. Ak by podľa Beňovej pracovali v inom zamestnaní na osemhodinový úväzok, zo sumy, ktorá by im zostala po exekučných zrážkach, by nedokázali prežiť.
Nosiči s pracovníkmi združenia odhadujú, že ak všetko dobre pôjde, do dvoch rokov by mali viacerí z nich svoje dlhy na zdravotnom poistení splatiť. Vrásky však pracovníkom projektu robia financie. Koncom roka im totiž končia nórske fondy, ktoré pokrývali hlavnú časť projektu. Ďalších sponzorov však aktívne hľadajú. O jedinečnosti projektu pritom svedčí aj medzinárodné ocenenie. Z 300 projektov, ktoré sa zapojili do súťaže v rámci sociálnych inovácií, sa vo Viedni slovenskí nosiči batožín umiestnili na striebornom mieste.
Bezdomovcov zo stanice vyhadzujú
Hŕstka bezdomovcov síce na bratislavskej Hlavnej stanici cestujúcim pomáha, verejnosť však ľudí bez domova na železnici často pozná z druhej, odvrátenej stránky. Počas zimy sa totiž často zohrievajú pri radiátoroch v priestoroch stanice a ľuďom prekážajú svojím špinavým oblečením, zápachom či často aj vulgárnemu slovníku a hluku, ak sú napríklad podgurážení lacným alkoholom. Ministerstvo dopravy preto prišlo so zákonom, podľa ktorého môžu pracovníci železníc v spolupráci s políciou od novembra ľudí zo železnice vyhodiť, ak nespĺňajú tieto nelichotivé podmienky. Priestory staníc slúžia podľa Ľubomíra Mitasa z komunikácie Železníc Slovenskej republiky pre cestujúcu verejnosť, ktorá čaká na vlak, a nie ako zhromaždisko pre neprispôsobivých občanov. „Zákony, ktoré sú represiou, nikdy nič neriešia. Tým, že ľudí zo stanice vykážeme, nezmiznú, len si nájdu iné miesto,“ povedala projektová manažérka Proti prúdu Nina Beňová. Dôvodom, prečo sa bezdomovci na stanici vôbec zgrupujú, je podľa nej to, že v meste chýbajú centrá, kde by sa mohli zohriať. Koordinátor projektu Nosiči batožín Peter Kadlečík z občianskeho združenia Proti prúdu dáva do pozornosti napríklad pražské denné centrum pre ľudí bez domova hneď vedľa vlakovej stanice, kde sa problému bezdomovcov na stanici takýmto spôsobom úplne vyhli. Kadlečík však pripúšťa, že na bratislavskej stanici trávia od platnosti zákona bezdomovci menej času ako pred ním. Zákon je však podľa členov Proti prúdu absurdný aj v tom, že jasne nestanovuje, čím a kto môže ostatných ľudí obťažovať, keďže zjav a oblečenie možno posúdiť veľmi subjektívne.