Kto z vás je už zamestnaný, pýta sa na prednáške vysokoškolský pedagóg a všetci študenti zdvihnú ruky – až na dvoch. Vám sa nechce? vyzvedá učiteľ. Nie, my máme vlastné firmy, odpovedajú urazene študenti. Vtip, ktorý koluje po bratislavskom „matfyze“ je zo života.
Hoci podľa opadanej omietky a igelitom prekrytých okien na budove je to ťažko uveriteľné, v aktuálnom rebríčku kvality vysokých škôl získala Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského najlepší výsledok. „Škola dlhodobo dominuje rebríčku najmä vďaka vedeckým výsledkom, či získavaniu zahraničných grantov,“ hovorí Miroslav Medveď z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA), ktorá rebríček už deviaty rok po sebe zostavila.
Prax pre bakalárov
O jadrových fyzikov, poistných matematikov, či programátorov, ktorých „matfyz“ vychováva je na trhu práce veľký záujem. Podľa portálu Profesia. sk patria absolventi fakulty do päťky najžiadanejších z pohľadu zamestnávateľov, väčšina pracuje už počas školy. „Stúpol nám aj počet študentov, ktorí odišli do firiem už po troch rokoch štúdia,“ hovorí Tatiana Jajcayová z Katedry aplikovanej informatiky. Najmä študenti, ktorí vedia programovať si vedia nájsť dobre platenú prácu už po získaní bakalárskeho titulu.
Čosi podobné navrhuje ARRA pre všetky školy. „Ministerstvo by malo zaviesť povinnú prax pre všetkých absolventov bakalárskeho štúdia v trvaní aspoň jeden rok,“ hovorí Ivan Ostrovský z agentúry. Veľké množstvo študentov totiž podľa neho zbytočne študuje celých päť rokov. „Vysoké školy produkujú masu prevzdelaných ľudí, ktorí často končia na stredoškolských, či dokonca nižších pracovných pozíciách,“ upozorňuje Ostrovský. Vďaka povinnej praxi by mnohí študenti dali prednosť práci, či podnikaniu a peniaze ušetrené na ich vzdelávaní by štát mohol použiť na zvýšenie kvality univerzít.
Za aj proti
Študentov „matfyzu“ návrh rozdelil. „Prax by som privítala, mám pocit, že na škole nemám kontakt s trhom práve, neviem, kde by som sa mohla uplatniť,“ hovorí študentka matematiky Zuzana Bednáriková. „Tri roky na matfyze stačia na to, aby sa človek uplatnil, najmä ak sa naučíte programovať, ale ja chodím na čistú fyziku a určite by som chcel dokončiť celých päť rokov,“ hovorí druhák Emil Púha.
Nápad neoslovil ani tím ministra školstva Dušana Čaploviča. „Ministerstvo má záujem skôr rozvíjať profesijne orientované bakalárske programy, ktorých súčasťou by bola aj prax v reálnej prevádzke,“ uviedol hovorca rezortu Michal Kaliňák. Podrobnosti užšieho prepojenia vysokoškolských študentov a firiem, motiváciu zamestnávateľov a zmenu financovania univerzít rezort ešte len pripravuje.
Firmy vychovávajú
Firmy, ktoré HN oslovili už dnes spolupracujú s univerzitami a prijímajú študentov na prax. Volkswagen v rámci šesťročného training programu vyškolil zhruba päťtisíc študentov. Veľká časť z nich v závode ostala pracovať. „Dôležité je, aby študent využil čas v škole nielen na zbieranie vedomostí, ale aby chodili do firiem a snažil sa získať praktické skúsenosti. Potom nie je až také dôležité, či je bakalár alebo inžinier,“ povedal hovorca firmy Vladimír machalík. „Všetko sa nedá naučiť na škole, k niečomu ich musíme vyškoliť sami, preto je výhodné začať už počas štúdia,“ dodáva personálny manažér firmy Osram Matej Majer.