Technika za takmer milión eur stála v bratislavskej Univerzitnej nemocnici dlhé mesiace bez toho, aby ju niekto využíval. Jedným z prístrojov je napríklad ventilátor Supportair daný do prevádzky až po 35 mesiacoch od kúpy. Rok zostal nedotknutý aj stroj za takmer 150-tisíc eur v Ružinove na oddelení centrálnej sterilizácie. Takže im záručná lehota plynula márne.
„V rokoch 2009 až 2011 bol s oneskorením viac ako šesť mesiacov uvedený do používania majetok spolu v sume 956 518,20 eura,“ píše sa v správe Najvyššieho kontrolného úradu. Ten sa v rámci svojich tohtoročných kontrol zameral aj na to, ako zariadenia plytvajú drahou technikou.
Podľa hovorkyne bratislavskej nemocnice Petry Stano Maťašovskej vykonali všetky nápravné opatrenia. Pripomenula, že ide o záležitosti bývalého vedenia.
Súkromník by to nespravil
Vtedajší šéf zariadenia Miroslav Vaďura, počas vedenia ktorého sa stroje dávali do prevádzky, si nespomína na to, že by boli dlhodobo nepoužívané. „Ťažká situácia vo vybavenosti si vždy žiadala skôr urgentné riešenia a okamžitú inštaláciu, a už vôbec nie v prípade takého akútneho zariadenia, ako je pľúcny ventilátor,“ povedal pre HN.
Podľa analytika INEKO Dušana Zachara takéto správanie jasne ukazuje, že nemocnice, kde sa to stalo, sú riadené zle a robia neefektívne obstarávania. „Jednou z príčin je vplyv politikov na vedenie nemocníc a tiež forma príspevkových organizácií, ktorá nenúti nemocnice viesť transparentné účtovníctvo, každoročne sa podrobovať nezávislému auditu a zverejňovať účtovné závierky,“ povedal Zachar. Ako dodal, je málo pravdepodobné, že súkromný poskytovateľ by si dovolil na tri roky nechať ležať ladom drahú techniku a nevyužíval by ju v prospech pacientov.
Stroje stáli aj inde
Bratislavská nemocnica však nie je jediná, ktorá plytvala peniazmi na techniku, ktorú ani nevyužívala. Trenčianske zariadenie napríklad obstaralo prístroje v roku 2006, prevzalo si ich o rok neskôr a do prevádzky uviedlo až v apríli 2008.
„Ide o hyberbarickú komoru a uvedený časový rozdiel vznikol z dôvodu výhodnej kúpy barokomory, ktorú však nebolo možné v krátkom čase umiestniť do vyhovujúcich priestorov,“ povedal riaditeľ nemocnice Ján Dubovský.
Fakultná nemocnica Trnava zase v roku 2004 obstarala stroje za viac ako 1,6 milióna eur pre pavilón chirurgických disciplín, ktorý bol v tom čase vo výstavbe.
Prístroje sa začali používať až o tri roky neskôr. Ďalším príkladom je rekonštrukcia patologicko-anatomického oddelenia za vyše 505-tisíc eur. V roku 2006 bolo pracovisko v tejto časti oddelenia zrušené a nebolo ďalej využívané napriek tomu, že bolo vybavené potrebným zariadením.
Nemocnica po viac ako týždni na otázky HN nereagovala.
Minimálne využitie
V niektorých prípadoch nemocnice využívajú stroje málo alebo vôbec aj po ich uvedení do prevádzky. V bratislavskej nemocnici napríklad na ultrazvuku za vyše 630-tisíc eur zakúpenom a zaradenom v roku 2010 spravili 0,5 až 0,85 výkonu za týždeň. Podobne to bolo s RTG strojom za 190-tisíc eur a odsávačkou za 239-tisíc eur. „Uvedené prístroje sa obstarávali z dôvodu, že tvoria povinné vybavenie pre jednotlivé pracoviská a činnosti, či už ako primárne alebo záložné v prípade výpadku,“ povedal Vaďura.
V Trenčíne nie je zase dlhodobo používaný počítačový tomograf Somatom V. Dôvodom je jeho nefunkčnosť. Za opravy tomografu už dala nemocnica takmer pol milióna eur.