Spájanie vzdušného priestoru s Českom je dobrá myšlienka, hovorí Soušek. Švédske gripeny sú podľa neho vybavené takou elektronikou, ktorú Mig-29 nemá.

Slovenský a český minister obrany rokujú o možnom spojení našich vzdušných síl. Bol by to správny krok?

Tá myšlienka je dobrá a správna. Neboli by sme jediní v Európe, ktorí by týmto spôsobom spolupracovali, čo sa týka armády. Je to realizovateľné a dá sa to uskutočniť.

Slovensko má ruské migy, Česko prenajaté švédske gripeny. Pre slovenskú stranu je údržba migov finančne náročná. Ako by sa to dalo vyriešiť?

Myslím si, že riešením by bolo, keby sa Slovensko finančne podieľalo na prevádzke gripenov. Jednoducho by si platilo svoje hodiny, kedy by si platili svojich pilotov, mali by vyčlenené hodiny, kedy by mohli školiť, mohli by ten výcvik absolvovať v Českej republike. A neskôr by mohli byť nejaké gripeny vyčlenené a vyslané na letisko na území Slovenska a používali by ich slovenskí piloti. Slovensko by na to finančne prispievalo. Takýto model je reálny.

Podľa našich informácií by si SR musela prenajať aspoň štyri ďalšie gripeny. Prečo?

Problémom je to, že Česká republika má 14 stíhačiek. Ten počet bol nastavený tak, aby pokryl iba najnutnejšiu ochranu vzdušného priestoru Českej republiky. Pokiaľ by bolo potrebné mať tie gripeny dlhodobo na dvoch stanovištiach, teda jedno u nás a jedno u vás, bolo by nutné prenajať minimálne ďalšie štyri lietadlá. Pretože, keby sme štyri z našich umiestnili na Slovensko, tak tie zvyšné by nepostačovali českej strane na pokrytie všetkých úloh, akými sú výcvik a všetko ostatné.

Takže Slovensko by nemalo na výber a muselo si prenajať stíhačky?

Presne tak. Buď by si Slovensko prenajalo štyri stíhačky, alebo by si ich prenajala Česká republika a Slovensko by na to prispievalo, to je otázka, ktorá sa vyrieši v legislatíve. Z hľadiska dlhodobého riešenia by bolo lepšie, keby ste si ich prenajali, pretože v prevádzke nikdy nie je všetkých 14 lietadiel. Každé lietadlo má zložitý proces technickej údržby, vždy nejaké podstupuje predpísanú technickú údržbu.

Bolo by efektívnejšie pre obe strany, keby sme sa podieľali spoločne na prevádzke a servise?

Servis máme zabezpečený Švédskom, pretože ich máme prenajaté aj so servisom.

Čiže to je už v cene prenájmu?

Áno. My máme väčšinu logistiky a servisu v cene prenájmu. Keď sa pokazí niečo, českí technici to rozmontujú a Švédi sú povinní dodať nový diel a vyriešiť tú chybu.

Bolo by to teda pre Slovensko finančne efektívnejšie ako udržiavať v prevádzke ruské migy?

Jasné. Tie gripeny sú o generáciu niekde inde. Sú vybavené modernými systémami, či už ide o komunikáciu, alebo zbraňové systémy. Sú schopné pôsobiť na veľkú vzdialenosť. Tá ich elektronika je niečo, čo Mig-29 nemá.

Sú pri takomto spájaní aj nejaké riziká?

Nie, tam je potrebné dobre nastaviť legislatívu a podmienky. Všetko je možné a riziká samé o sebe nie sú.

Zmena legislatívy by bola v česku priechodná?

Ten problém by bol na oboch stranách rovnaký. Dôležité by bolo, ako by bol nastavený model protivzdušnej obrany. To znamená, odkiaľ by tie lietadlá lietali, aké by to boli lietadlá a ktorí piloti by s nimi lietali. Od toho by sa odvíjala aj legislatíva. V krajinách NATO, ale platí, že aj v prípade, že sa použijú aliančné lietadlá nad územím aliancie, tak právo rozhodnúť o použií zbraní má vždy autorita toho štátu.

To by muselo zostať?

Áno. Neviem si predstaviť, žeby niekto iný rozhodol o použití českého lietadla. Ani Slovensko.