Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
26.01.2016, 00:00

Zistenie HN: štrajkujúci učitelia sú bez šance. Kvôli malému počtu

V hlavnom meste včera štrajkovalo približne dvetisíc vyučujúcich. Vládnu stranu ich počet nepresvedčil.

Neustúpime, odkazujú vláde učitelia, ktorí včera vyšli do ulíc a sú ochotní štrajk potiahnuť aj ďalšie dni. Na bratislavské Námestie Slovenského národného povstania prišlo okolo dvetisíc protestujúcich a podľa organizátorov zostalo zavretých 301 škôl. Na to, aby presvedčili vládny Smer, to však nemusí stačiť. Podľa zdroja blízkeho vedeniu strany to videli v Smere v piatok minulý týždeň takto: ak by bola účasť na protestoch vysoká, tempo by vydržalo aspoň tri dni a k učiteľom by sa pridávali ďalší ľudia, vláda bola ochotná s nespokojencami rokovať.

Nízka účasť?

Včerajšia účasť na protestoch výrazne neprekvapila. Celkovo sa pritom do štrajku zapojilo vyše 11-tisíc pedagógov zo 746 škôl. Čo je podstatne menej ako v roku 2012, keď zostali zatvorené takmer všetky školy na Slovensku. Účasť bude pre vládnu stranu akýmsi žolíkom, ktorého použije proti nespokojným učiteľom a ich plány zhodí zo stola. Naznačujú to aj vyjadrenia samotného predsedu vlády Roberta Fica:„Môžeme len s poľutovaním konštatovať, že dochádza k politicky motivovanej akcii, ktorá nemá priamu podporu žiadnej učiteľskej organizácie, a ktorá si berie za rukojemníkov deti a ich rodičov, ale aj pedagógov, ktorí sa do štrajku nezapoja.“

Fico medzi učiteľmi

Boli však časy, keď prišli štrajky či protivládne akcie Ficovi vhod. Napríklad v roku 2003, keď sa šéf Smeru mihol v dave asi tisíc protestujúcich učiteľov v hlavnom meste. Dnes túto potrebu nepociťuje. „Predseda vlády nemusí podporovať štrajky učiteľov, lebo jeho prvá a druhá vláda im súhrnne zvýšila platy o päťdesiat percent,“ odkázal tlačový odbor úradu vlády. Podľa politológia Tomáša Koziaka z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika by Ficovi priznanie chyby nabúralo koncept prezentovania jeho vlády ako série úspechov.


Čítajte aj: Odkaz učiteľov: Vydržíme, nedáme sa


Súčasný predseda ešte ako opozičný poslanec hojne využíval najrôznejšie akcie, na ktorých sa mohol prezentovať ako bojovník proti vládam Mikuláša Dzurindu. Jeho „krížová výprava“ sa začala ešte v roku 2000, keď vtedy najsilnejšia opozičná strana HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom organizovala referendum o predčasných voľbách. Fico po istom váhaní napokon prisľúbil referendu podporu.

Už o tri roky bolo Fica opäť vidieť na barikádach. V jeho prospech hral najmä štrajk železničiarov a neskôr učiteľov. Budúci premiér počas železničiarskych protestov vo februári 2003 vyhlásil:„Za všetky škody spôsobené štrajkom zodpovedá vláda SR a osobitne SDKÚ. Ministri za SDKÚ totiž bez prestávky od roku 1998 plne kontrolovali slovenské železnice a neriešili ich katastrofálny stav.“ Na otázku, či bude niesť zodpovednosť za súčasný štrajk vláda a Smer-SD, sme nedostali odpoveď.

Podľa poslanca Smeru Miroslava Číža je však situácia oproti roku 2003, keď sa konal štrajk učiteľov, iná ako dnes. „Štrajk nebol 40 dní pred voľbami a v čase, keď je uzavretý rozpočet. A nebolo po rokovaniach rady hospodárskej pomoci, kde prešiel rozpočet, ktorý vychádza z toho, že ešte stále cítiť dôsledky krízy,“ povedal Číž. Zároveň dodal, že rovnako ako premiér cíti za protestmi politickú motiváciu.

Opozičníci v dave

Učiteľské protesty sú aj príležitosťou pre Ficových oponentov preformátovať témy predvolebnej diskusie, ktorá sa nesie v duchu migračnej krízy. Napriek tomu, že opozícia vykázala istú aktivitu, podľa politológa Tomáša Koziaka je jej činnosť, čo sa týka uchopenia témy, chabá. „Učitelia im dávajú argumenty do ruky, ale opozícia ich nie je schopná využiť a použiť v predvolebnom zápase. Buď je to záležitosť toho, že nechcú byť obvinení v budúcnosti z pokrytectva a podporovania niečoho, čo nebudú schopní naplniť, alebo je tu druhá možnosť, že sú neschopní,“ myslí si Koziak.

Faktom však je, že aspoň v určitej forme opozičné strany učiteľom vyjadrili podporu. Osobne sa na protestoch zúčastnil poslanec SaS Martin Poliačik či poslanec OĽaNO Jozef Viskupič. V komunikácii Siete zároveň ustúpili do úzadia základné požiadavky na vytvorenie vlády a do štítu pretláčajú ich plán naliať v budúcej vláde do školstva vyše 600 miliónov eur. So štrajkovým výborom sa pokúsila skontaktovať aj strana Most-Híd, aby im navrhla postup na riešenie problému školstva.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.