Pravidlá pre sudcov by sa mali sprísniť. Počíta s tým novela zákona o sudcoch a prísediacich z dielne poslancov Smeru-SD Borisa Suska, Anny Vittekovej, Otta Brixiho a Antona Martvoňa. "Je to prvý krok k tomu, aby sme urobili poriadok v justícii, zefektívnili prácu sudcov, zamedzili súdnym prieťahom a tiež prinášame také zmeny, ktoré zabezpečia, aby sudcovia, ktorí pochybili, neunikali spravodlivosti," povedal pre TASR o návrhu Martvoň.
Novela rieši okrem iného spôsob obsadzovania postov v Súdnej rade (SR) SR, postavenie šéfa SR SR v súvislosti s oddelením tejto funkcie od funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR. Právna norma sa venuje aj disciplinárnej zodpovednosti, boju so súdnymi prieťahmi či kontrole práceneschopnosti (PN-iek). Novela by mala tiež zvýšiť počet podpredsedov súdov na väčších súdoch, predĺžiť funkčné obdobie predsedov súdov z troch na päť rokov či umožniť najmenej piatim členom SR SR dať návrh na odvolanie šéfa SR SR. Predseda SR SR by mal mať možnosť zúčastňovať sa rokovania parlamentu i vystúpiť v pléne.
Právna norma súvisí s ústavnými zmenami, na ktorých sa dohodol Smer-SD s KDH. Súčasťou dohody je aj oddelenie funkcií predsedu Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady SR. Pokiaľ ide o šéfa súdnej rady, poslanci Smeru-SD navrhujú, aby návrh na jeho voľbu museli podať aspoň traja členovia spoločne. Voľba má byť tajná. Funkcia šéfa SR SR má zaniknúť uplynutím funkčného obdobia, ale aj stratou bezúhonnosti, smrťou či odvolaním. Návrh na odvolanie by po novom mohli podávať aspoň piati členovia SR SR. Predkladatelia tiež navrhujú, aby SR SR zasadala aspoň raz mesačne.
Novinkou majú byť aj príplatky za výkon funkcie člena a predsedu disciplinárneho senátu. Majú zlepšiť systém vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti sudcov. "Tento príplatok má jednak kompenzovať výkon činností nad rámec bežných sudcovských povinností a súčasne má pôsobiť motivačne pre sudcov vykonávať funkciu člena alebo predsedu disciplinárneho senátu," odôvodňujú predkladatelia.
Sprísniť sa majú aj podmienky vzniku nároku na tzv. ďalší plat sudcu, ktoré sa bežne označujú ako 13. a 14. plat. Podmienkou má byť viac práce. "Jednak sa zvyšuje kvóta pracovného času, ktorý musí sudca reálne odpracovať v rozhodnom polroku zo 75 na 95 dní a súčasne sa zavádza negatívna podmienka spočívajúca vo vylúčení nároku na ďalší plat v prípade, ak dôjde k prerozdeleniu agendy pridelenej sudcovi, o ktorého ide," vysvetľujú navrhovatelia.
Zmeniť sa má aj doterajší systém kreovania disciplinárnych senátov. "A to tak, že upúšťa od ich náhodného generovania pre každý prípad disciplinárneho konania a namiesto toho zavádza štandardný mechanizmus každoročného kreovania disciplinárnych senátov cez rozvrh práce," píše sa v návrhu. Disciplinárne veci sa týmto senátom majú prideľovať náhodným výberom ako na všetkých všeobecných súdoch. Návrh na začatie disciplinárneho konania by mohol podľa novely podávať aj šéf SR SR.
Upraviť sa majú tiež podmienky povoľovania tzv. práce v domácom prostredí. Novou podmienkou pre povolenie takejto práce má byť, aby sudca nebol disciplinárne stíhaný. Zmeny majú zamedziť zneužívanie inštitútu práce z domu. Právna norma rieši aj zneužívanie PN-iek. "Výslovne sa navrhuje zakotviť právo predsedu súdu požiadať príslušné orgány o vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu," píšu predkladatelia. Účinnosť novely navrhujú na 1. septembra 2014.