Chceli zakázať úmyselné potraty, umelé oplodnenie, ale aj registrované partnerstvá. Trojica poslancov v zložení Štefan Kuffa, Marián Kvasnička (obaja nezaradení) a Jozef Mikloško (KDH) s návrhom na zmenu ústavy v parlamente nepochodili. Ich mená sa však spolu s poslancami, ktorí za tento návrh hlasovali, stali terčom rozhorčených Slovákov na sociálnych sieťach.
Asi najkontroverznejším bodom navrhovaného zákona bol tvrdý postih za podstúpenie umelého oplodnenia. Trojica poslancov navrhovala posielať ženy, ktoré sa tomu podrobia na päť až dvanásť rokov do väzenia.
|
Čo sa píše v návrhu zákona Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak a) vykoná, podstúpi alebo umožní 1. akýkoľvek zásah s cieľom vytvoriť nenarodené dieťa v ktoromkoľvek štádiu jeho vývoja geneticky identické s inou ľudskou bytosťou alebo s iným nenarodeným dieťaťom, či živými, alebo mŕtvymi, alebo 2. akýkoľvek zásah okrem prirodzeného oplodnenia ženskej pohlavnej bunky mužskou pohlavnou bunkou spôsobujúci alebo s cieľom spôsobiť delenie ľudského vajíčka, vznik nenarodeného dieťaťa alebo organizmu obsahujúceho ľudské prvky, 3. umelé oplodnenie ľudského vajíčka, asistovanú reprodukciu, prenos nenarodeného dieťaťa, predimplantačnú genetickú diagnostiku, náhradné materstvo, využívanie ľudského tela, tela nenarodeného dieťaťa, organizmu nenarodeného dieťaťa alebo ich častí na dosiahnutie zisku, génovú terapiu a génové techniky na pohlavných bunkách človeka a na bunkách nenarodeného dieťaťa, spájanie ľudských genetických prvkov a zvieracích genetických prvkov alebo činnosti zakázané podľa čl. 16 ods. 2 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky, |
Na facebooku sa začali zdieľať viaceré obrázky s kompletným zoznamom poslancov, ktorí kontroverzný návrh zákona podporili. Väčšina z nich bola z radov KDH. Dopĺňajú ich štyria z OĽaNO, dvaja zo Smeru a dvaja nezaradení.
Ukončenie života nenarodeného dieťaťa chceli pripustiť opoziční poslanci len vtedy, ak je bezprostredne ohrozený život matky. Vtedy ich návrh nezakazoval činnosti, ktoré sú v rámci jej liečby nevyhnutné na záchranu jej života a pri ktorých nie je možné ako ich prípadný následok vylúčiť neúmyselné a nepriame ukončenie života nenarodeného dieťaťa. "Táto výnimka platí, len ak život matky nenarodeného dieťaťa nie je možné zachrániť bez takého prípadného následku na jej nenarodené dieťa," tvrdili.
Trojica poslancov uviedla, že hlavným cieľom zmien malo byť garantovať nenarodeným deťom od ich vzniku právo na život, nedotknuteľnosť, ochranu zdravia, zachovanie ľudskej dôstojnosti, ako aj ďalšie základné práva a slobody, ktoré sú vzhľadom na špecifické postavenie nenarodeného dieťaťa objektívne možné.