Odbory však podľa informácií HN žiadajú až 30 eur. A bez ohľadu na to, ako dlho zamestnanec pre štát pracuje a čo je náplňou jeho práce.
„Všetko pod dvadsať eur je pre nás neprijateľné,“ vyhlásil po rokovaniach hlavný odborársky vyjednávač Anton Szalay. Ministerstvo financií by pri splnení ich požiadaviek muselo nájsť v rozpočte ďalších 145 miliónov eur.
„Ak by sme mali ísť nad 13 eur, nevieme zaručiť ďalšie benefity, ktoré chcú odborári,“ vyhlásil štátny tajomník rezortu práce Branislav Ondruš. Ide napríklad o vyšší príspevok do sociálneho fondu alebo do dôchodkového piliera. Už pri tejto sume sa na „účte“ budú musieť podieľať samosprávy.
Nad tým, či ide o dobré riešenie, sa pozastavuje aj manažér Ľuboš Lopatka, ktorý svojho času ako šéf Sociálnej poisťovne znížil počet zamestnancov o tisícku. „Ide hlavne o zvýšenie funkčnosti. Menej ľudí niekedy urobí viac,“ povedal HN. Potom podľa neho možno pridať schopným ľuďom.
Kažimír sľubuje rast platov napriek tomu, že štát v posledných rokoch neprepúšťal. Na tento rok si dokonca paradoxne naplánoval prijatie ďalších 5-tisíc ľudí. Vláda bude v rokovaniach s odborármi pokračovať dnes.
Odborári minulý rok pristali na návrh vlády, že výmenou za nulový rast miezd budú mať zamestnanci štátu kratší úväzok a dlhšiu dovolenku. Tento rok to už odmietli a trvali na zvýšení platov. Od pôvodnej požiadavky na 14-percentné zvýšenie síce ustúpili, no stále žiadajú oveľa viac ako im núka štát. „Chceme, aby sa platy zvýšili rovnako, ako minimálna mzda, teda o 4,2 percenta,“ vysvetľoval odborársky vyjednávač Anton Szalay, ako si predstavuje zvýšenie miezd pre učiteľov, úradníkov, sociálnych pracovníkov, či colníkov.
30 eur pre každého
Naplnenie požiadaviek odborárov by stálo takmer 190 miliónov eur, čo by však ohrozilo záväzok štátu znižovať deficit verejných financií, preto je prijatie tejto požiadavky nepravdepodobné.
Szalay by sa preto uspokojil aj s plošným zvýšením platov o 30 eur, čo by vyšlo na 105 miliónov.
Zvyšovanie miezd o pevnú čiastku by pomohlo slabo zarábajúcim ľuďom, naopak vyššie postavení úradníci by prišli skrátka. Riaditeľ organizačného odboru na Okresnom úrade v Trnave Jozef Schlosser rozumie sociálnemu aspektu zvyšovania miezd o pevnú sumu, no považuje ho za nesystémové. „Platy by mali rásť percentuálne, najmenej o úroveň inflácie, aby bola zachovaná kúpna sila,“ povedal HN. Keby sa Schlosserovi zdvihol plat o vládou navrhovaných osem eur, pri jeho plate približne 1100 eur by to znamenalo zvýšenie o 0,7 percenta. V súčasnosti najhoršie zarába 9347 úradníkov, majú do 352 eur – tí by si prilepšili o 2,3 percenta.
Dobrá prezamestnanosť
Schlosser pripúšťa, že v štátnom sektore vládne prezamestnanosť, no tá je podľa neho do istej miery žiaduca, napríklad, aby sa úradníci mohli zastúpiť v prípade dovolenky alebo choroby. „Boli tu audítori z firmy Accenture a zistili, že je tu prezamestnanosť 40 percent. Ale povedali, že taká je aj v súkromných firmách,“ vraví.
Platy štátnych zamestnancov tento rok padli na 780 eur a po prvý raz klesli pod úroveň priemerných miezd v národnom hospodárstve. Menej ako v súkromnej sfére zarábajú aj v Česku, no napriek tomu zarábajú viac ako tisíc eur, teda viac ako je slovenský priemer.