Diskusia o programe strany bola v sobotu mimoriadne búrlivá. Je to ďalší prejav nejednotnosti vnútri SDKÚ-DS?
Mrzí ma, že z neverejnej časti rokovania Ústrednej rady boli niekým zverejnené kritickejšie časti, pretože tam odznelo veľa konštruktívnych vecí. To strane navonok škodí a motív toho, kto to pustil mimo ústrednú radu je jasný. Ak sme sa raz dohodli, že si chceme vybaviť veci medzi sebou, nie je správne o nich hovoriť na verejnosti. Je pravda, že od môjho nástupu v strane diskusia prebieha a vždy sa snažíme dôjsť k väčšinovému názoru, ktorý potom prezentujeme. A to sme čakali aj od konferencie. Ak to niekomu príde búrlivé, taká je demokracia, takto fungujú štandardné demokratické strany.

Napätie je viditeľné aj bez vynášania. Po konflikte o daň z finančných transakcií je tu spor Ivana Mikloša so Štefanom Kužmom o štýl tvorby programu, či výpad expredsedu Mikuláša Dzurindu v parlamente voči vám, že ste slabý predseda a jeho kritika opozičnej politiky – SDKÚ-DS vraj len mňauká, hoci by sa mala biť.
Všetko sme si mohli vydiskutovať na konferencii a výsledok – 65 osôb za programové východiská, štyria sa zdržali a jedna proti – jasne hovorí o tom, čo si Ústredná rada myslí o celej situácii. Ak som nepresvedčil o svojom názore, ak získal väčšinu iný názor, treba to ctiť a je veľmi neprofesionálne, ak niekto hovorí na verejnosti o nejednotnosti strany. Považujem to za špinavosť od ľudí, ktorí to dali von. Ale je to choroba celej stredopravej scény. Stačí sa pozrieť na primárky v USA, kde neúspený kandidát nikdy nezakladá novú stranu, neuráža sa ako dieťa, ktorému zoberú hračku ale podporuje víťaza.

Považujete to za signál, že staré vedenie sa chce vrátiť na čelo strany?
To si nemyslím, za všetko hovorí výsledok z Ústrednej rady. Staré vedenie strany malo dosť času ukázať ako sa strana riadi a aké boli výsledky, nové vedenie si urobí veci po svojom a poriadne.