Tretí minister, rovnaký zámer a tri rôzne sumy za jeho uskutočnenie. Kontroverzná Planéta vedomostí môže vyjsť napokon na 28 miliónov eur. Projekt digitálneho učiva pre základné a stredné školy, ktorý sa nepodarilo úplne rozbehnúť predchodcom Jánovi Mikolajovi za vyše 30 miliónov ani Eugenovi Jurzycovi za zhruba desať miliónov teraz ožíva za ministrovania Dušana Čaploviča. Zaplatiť ho majú eurofondy. „V prípade schválenia sa aktivity projektu začnú realizovať začiatkom budúceho roka,“ spresnil hovorca Michal Kaliňák.
Predošlé pokusy doplatili na kritiku vysokej ceny, chýb či sporného prínosu produktu pre žiakov a učiteľov.
Výhrady neumlčal ani Čaplovič. „Peniaze by sa radšej mohli dať našim autorom na prípravu kvalitných elektronických učebníc, tí presne vedia, ako vyzerajú naše osnovy,“ hovorí odborník na pedagogiku Miron Zelina.
Školy sa vedia zaobísť aj bez Planéty vedomostí. „Učiteľov sme naučili pracovať s digitálnymi technológiami, takže si vedia urobiť vlastné učebné materiály, testy a podobne, a pracovať s nimi,“ hovorí Danka Jarabová, riaditeľka základnej školy na Pionierskej v Brezne.
„Vyhovuje nám to, je to super,“ tvrdí Peter Kozický, riaditeľ málotriedky v Čakanovciach pri Lučenci. Škola si kupuje za trhové ceny tri predmety – matematiku, vlastivedu a prírodovedu.
Projekt dnes žije vlastným životom. Firma Agemsoft, ktorá bola pri pôvodnom projekte, ju teraz predáva jednotlivým školám. „Máme ju rok na skúšku, používame ju na matematiku a fyziku,“ hovorí Bibiána Vyskočová zo Základnej školy A. Merici v Trnave. Ak sa deťom podarí vďaka nej dosiahnuť lepšie výsledky, zvážia vraj nákup.
Právami na softvér v súčanosti disponuje slovenská pobočka francúzskeho IT gigantu Atos IT Solutions a Services. Konateľ Peter Prónay za istých okolností pripustil účasť na národnom projekte. „Asi budeme zvažovať ponuku Planéty vedomostí, možno ako jedného z plnení projektu,“ vyhlásil.
Bez propagácie
Rezort bez veľkej publicity naštartoval projekt, ktorého súčasťou je aj nákup digitálneho učiva. „Národný projekt sa bude koncentrovať najmä na inováciu obsahu a metódy výučby s dôrazom na využívanie digitalizovaného obsahu,“ píše sa vo výzve na projekt. Hoci ministerstvo pravidelne a podrobne informuje o aktivitách ministra aj rezortu, uvedená výzva na 28 miliónov eur sa obišla bez väčšej propagácie. Nebola uvedená ani medzi aktualitami ministerstva – na rozdiel od podobnej výzvy na predkladanie projektov pre univerzity a akadémiu vied za 26 miliónov eur. Rezort sa bráni, že na webe uverejnená bola, ale na iných miestach. „Informácia bola poskytnutá aj prostredníctvom verejného direct-mailingu,“ dodal hovorca Kaliňák.
Kritici a fanúšikovia
Novinár a vedec Martin Mojžiš, ktorý dosiahol zastavenie nákupu Planéty vedomostí v čase ministrovania Eugena Jurzycu (SDKÚ-DS), považuje plánovanú investíciu za okrádanie učiteľov. „Namiesto toho, aby našli spôsob, ako dostať peniaze priamo na školy, nech ich použijú na to, čo im chýba, napríklad aj toaletný papier, alebo priamo k učiteľom, ktorí štrajkujú za vyššie platy, ministerstvo chce kúpiť za milióny eur zastaranú vec s chybami, ktorá je navyše vhodná len ako doplnok k vyučovaniu,“ vyhlásil.
Dva pokusy nevyšli
Planétu vedomostí od firmy Agemsoft začal kupovať už exminister školstva Ján Mikolaj (SNS). Päť vyučovacích predmetov Planéty sa ako subdodávka dostalo v roku 2009 do dátového centra ministerstva školstva, ktorý rezort kúpil od firmy Siemens. Kompletné digitálne učivo chcel minister Mikolaj obstarať krátko pred minuloročnými voľbami – za 34 miliónov eur z eurofondov. Tender však stopol Úrad pre verejné obstarávanie.
Jedným z dôvodov bolo, že zákazka bola tak úzko špecifikovaná, že diskriminovala ostatných výrobcov. Minister Eugen Jurzyca chcel Planétu vedomostí kúpiť za 6 až 12 miliónov eur, po kritike odbornej verejnosti na čele s Mojžišom od zámeru ustúpil. Kritici napadli predraženosť softvéru, chyby a zastaranú koncepciu lekcií, a tiež zámer kúpiť softvér pre všetky školy. Vedenie rezortu následne čelilo trestnému oznámeniu zo strany firmy pre manipulovanie verejného obstarávania, prokuratúra podanie zamietla.