Pri sčítaní obyvateľstva vždy existuje možnosť úniku údajov. To však máme ošetrené v zákonoch. Preto sa zneužitia údajov neobáva, tvrdí.

Je pri sčítaní potrebné použiť identifikátor, cez ktorý môže dôjsť k úniku osobných údajov?
V prvej fáze ľudia určite identifikovateľní budú. Ale potom, keď sa tie údaje budú spracúvať na Štatistickom úrade, tak budú anonymné. Potom sa už respondent nebude dať identifikovať. Myslím si, že je to štandardný postup, ktorý by sa za určitých okolností -- ako čokoľvek iné -- dal zneužiť. Ale veľké riziko v tom nevidím. Ľudia, ktorí s údajmi pracujú v prvej fáze, sú viazaní určitými nariadeniami a mlčanlivosťou. Zneužiteľné je všetko, ale neviem si predstaviť, akým iným spôsobom by sa dalo sčítanie zabezpečiť. Po druhé, nie sú tam žiadne údaje, ktoré by boli špeciálne citlivé.

Takže aj v zahraničí je bežné, že sa pri sčítaní ľudu postupuje takýmto spôsobom?
Áno. V tej prvej fáze, pokiaľ je sčítanie robené takýmto spôsobom. Samozrejme, že sú krajiny, kde sa to robí inak. Tam sa tie údaje kombinujú s inými zdrojmi, napríklad z registrov. Tie sú však prepojené cez nejaké identifikátory, takže vždy je tu nejaké riziko a možnosť zneužitia údajov. No nemyslím si, že v tomto je naše sčítanie nejaké špeciálne.

Kto teda urobil chybu v súvislosti s tým, že by mohlo byť sčítanie ohrozené -- štatistici alebo Úrad na ochranu osobných údajov?
K tomu sa neviem úplne presne vyjadriť. No myslím si, že z hľadiska ochrany osobných údajov bol postup Štatistického úradu štandardný. Neviem, v čom by mohol byť porušený zákon.

Je teda možné, že Úrad na ochranu osobných údajov neopodstatnene vyvolal paniku, ktorá môže ohroziť sčítanie?
To, že to môže ohroziť sčítanie a ochotu ľudí poskytnúť údaje, je fakt. Môže to svojím spôsobom naštrbiť dôveru ľudí v sčítanie. Ak sa nevyskytne niečo mimoriadne, tak je to neopodstatnené, lebo riziká úniku údajov tu existovali a boli známe už dávno. Možnosť spraviť sčítanie obyvateľstva úplne bez rizika úniku údajov neexistuje. Vždy je tu nejaká možnosť zneužitia. Zákonom to ošetrené je.

Koľko ľudí by muselo rezignovať na sčítanie, aby boli výsledky skreslené?
Muselo by to byť viac ako jedno percento. Myslím si však, že taký počet ľudí neodmietne sčítanie. Výsledky by preto nemali byť ohrozené a skreslené. Je tam aj druhá časť rizika. Že ľudia povedzme vyplnia sčítacie hárky, ale niektoré odpovede poskytnú neúplné alebo nepravdivé. Aj to môže čiastočne skresliť výsledky. Avšak to je ten menej problematický bojkot sčítania. Existujú rôzne štatistické metódy, ktorými sa niektoré údaje dajú doplniť alebo skontrolovať. Napríklad to, že ak je niekto muž, tak nemôže mať deti, alebo, ak má šesť rokov, tak nemôže mať vysokoškolské vzdelanie. Marek Ročkár