Zatiaľ čo drvivá väčšina učiteľov na Slovensku včera štrajkovala, Silvia Pozsárová zo Strednej zdravotníckej školy na Strečnianskej ulici v Bratislave prišla do práce a učila ako každý deň. „Napriek tomu, že štrajk, čo sa týka požiadaviek, schvaľujeme, s jeho formou nesúhlasíme. Aj tak sa ním nič nedosiahne, takže to nie je konštruktívny spôsob“ vysvetľuje mladá učiteľka.

Tvrdí, že štrajk nepodporila, pretože učitelia tak dostávajú rodičov a deti do rovnakej pozície, do akej na konci minulého roka dostali lekári pacientov. „Keďže pán minister Čaplovič avizoval, že v rozpočte nie je na zvýšenie miezd učiteľov dosť peňazí, je to podľa mňa celé bezpredmetné,“ myslí si Pozsárová.

Žiakom v jej triede neprekážalo, že sedia v škole, zatiaľ čo ich kamaráti majú voľno. „My sme tu radi,“ hovorí Anna Némethová. „Je dobré, že sme išli do školy a učíme sa. Prázdniny sme mali predsa dva mesiace,“ pridáva sa aj Michaela Komjatkyová. Riaditeľka školy Eva Drobná hovorí, že rozhodlo, že väčšina učiteľov na škole ostrý štrajk odmietla: „Za štrajk boli len traja zamestnanci z devätnástich. S požiadavkami súhlasia, nestotožňujú sa však s formou štrajku.“

Vo vestibule školy zároveň visí oznam, že napriek tomu, že sa v škole učí, „s požiadavkami, ktoré sú dôvodom vyhlásenia štrajku, súhlasíme.“ Ďalšia z učiteliek, Marcela Čipáková, si myslí, že aj keď je potrebné štrajkovať, pretože človek takto vyjadrí svoj názor, včerajší štrajk nebude mať efekt. Nezapojila sa, lebo nechcela, aby trpeli žiaci. Či sa na ňu kolegovia z ostatných škôl nebudú pozerať ako na štrajkokaza, ju vraj netrápi. Tých však, čo sa do štrajku zapojili, vraj podporuje „myšlienkou, že sme s nimi.“

Štrajkovať nechcel nikto
Detský krik bolo včera počuť aj na chodbách základnej školy v obci Veľký Biel. Chodí do nej niečo viac ako sto žiakov a učí na nej jedenásť učiteľov. „Ani jeden z nich nevyjadril záujem zapojiť sa do štrajku,“ hovorí riaditeľka dedinskej školy Daniela Romanová. Proti štrajku vraj nemá nič, ani ho neodsudzuje, každý má podľa nej právo na názor. „Nepáči sa mi však vydieranie rodičov cez deti. Takisto sa mi to nepáčilo u doktorov. Druhou vecou je, že si myslím, že to nemá zmysel. Objem peňazí v školstve je konštantný. Možno ich iba prerozdeľovať.“

Písomkám sa nevyhli
Vo Veľkom Bieli sa včera dokonca písali aj písomky. „Nie je nám ľúto, že sme nezostali doma,“ hovorí aj tak piatak Mesut Calickan. Učiteľka Lenka Bognárová priznáva, že s podmienkami v školstve spokojná nie je, do štrajku sa však odmietla zapojiť. „Pretože našu prácu neberiem ako prácu, ale ako službu. Ak by sme išli do štrajku, potrestali by sme rodičov.“ Kolegov z väčšiny škôl, ktorí sa do štrajku zapojili, však podporuje. Priznáva, že od niektorých prišla výčitka, prečo škola vo Veľkom Bieli nedrží s nimi. „Ale tak ako vrana k vrane sadá, aj ja sa stretávam len s ľuďmi, s ktorými si rozumiem. Tí chápu našu situáciu, že sme malá dedinská škola a muselo by sa zložito riešiť, ak by nemali deti kde zostať,“ vysvetľuje Bognárová.