Dve najlepšie univerzity na Slovensku – Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita v Bratislave – sa tento rok umiestnili len v prvej tisícke najlepších škôl sveta podľa rebríčka Webometrics. Vlani ešte obe patrili do prvej päťstovky. „Posuny v rebríčku sa ťažko komentujú, pretože kritériá sa medziročne menia. Posuny pritom významne ovplyvňuje aj počet kliknutí na stránku školy,“ tvrdí hovorkyňa bratislavskej techniky Andrea Hajdúchová.

Rektora školy Roberta Redhammera teší, že škola dosiahla dobré výsledky v kritériách – odkazy na informácie na externých stránkach a publikovanie výskumov. „Blahoželáme Univerzite Komenského a veríme, že o rok sa poradie obráti,“ dodal. Pred rokom tieto školy skončili v opačnom poradí.

Česká konkurencia
Väčšina slovenských škôl nevenuje rebríčkom príliš veľkú pozornosť, tvrdia, že ich nechcú podceňovať ani preceňovať. „Minimálne by však mali sledovať umiestnenie českých škôl, pretože tie pre ne predstavujú konkurenciu, sú pre šikovných slovenských študentov zaujímavejšie ako akákoľvek slovenská univerzita. Slovenské školy primárne oslovujú slovenských študentov, čo tiež hovorí o celkovej kvalite vzdelávania na Slovensku, ktorá je podľa tohto rankingu oveľa nižšia ako v okolitom svete,“ hovorí školský analytik Matúš Pošvanc. Za riekou Moravou v súčasnosti študuje zhruba 20-tisíc Slovákov.

Okolité krajiny dlhodobo skórujú v svetových rebríčkoch lepšie. Tento rok má Česká republika v prvej tisícke osem škôl, z toho tri v TOP500. Karlova univerzita v Prahe obstála dokonca aj v celosvetovej konkurencii, keď sa dostala do prvej stovky (72. miesto) a v rámci Európy sa umiestnila na desiatej priečke. Poľsko má v elitnej päťstovke sedem škôl, Rakúsko štyri a Maďarsko dve. Druhou stranou mince je financovanie vysokoškolského vzdelávania. Školy u našich susedov majú podľa údajov OECD v optike podielu na HDP o 10 až 35 percent viac zdrojov.