Tento štrajk nie je o 50 eurách alebo o piatich či desiatich percentách. Ide o to, či sa naše deti budú učiť v starých a plesnivých priestoroch, ktoré sú často až zdraviu škodlivé. Ide o to, kto bude naše deti učiť o pár rokov, hovorí šéf Nových školských odborov Ľudovít Sebelédi.

Vláda sa bráni, že štát nemá na okamžité preklenutie dvadsaťročného sklzu vo financovaní školstva. Čo by ste premiérovi poradili vy?
Našťastie, nie som na jeho mieste. Ja som obyčajný učiteľ, platený je za to on, aby tie peniaze vedel nájsť. Dokumenty, faktúry, ktoré zverejňujeme na webe, však svedčia o tom, že tie peniaze sú, hovoria o jasnom plytvaní na ministerstve školstva.

Predseda Nových školských odborov Ľudovít Sebelédi. TASR/M.Baumann

Vláda na rokovaniach opakovala, že v kase nemá peniaze. Nikdy však neponúkla to, čo bývalá vláda lekárom – päť percent teraz a o rok ďalších napríklad päť percent. Považujete to za chybu?
Neviem si to vysvetliť. Táto vláda hovorí to isté, čo všetky doterajšie. Deklaruje, že školstvo je priorita, ale to je všetko. Slušná vláda by zvýšila platy učiteľom sama o päť percent už len preto, aby im platy neznížila inflácia. Z tohto pohľadu je výsledok štrajku až smiešny.

Nič z toho, čo školskí odborári žiadali, vláda nesplnila. Odhodlanie bolo teda nulové?
Na začiatku bolo odhodlanie silné, ale postupne klesalo.

Prečo?
Na to je viac dôvodov. Odborový zväz nezvládol medializáciu a komunikáciu štrajku s nečlenmi, a dokonca aj s členmi. Nezaznelo dosť jasne, že štrajk je neobmedzený, že v hre budeme dovtedy, kým budeme stáť na ulici. Krajskí a okresní funkcionári odborového zväzu podľa mojich informácií nabádali školy na maximálne dvoj-, trojdňový štrajk. K nečlenom zväzu sa dostávali skreslené informácie. Nebolo jasné, ako to bude s financiami. Organizácia štrajku nebola dobrá.