Nepáči sa mu, že každý minister, ktorý príde po voľbách, prináša vlastnú dávku tvorivosti. Treba podľa neho spoločnú doktrínu, na ktorej sa dohodnú všetci.

Boli ste lekárom, pedagógom, poslancom, vicepremiérom aj ministrom zdravotníctva. Ako vnímate aktuálnu situáciu v rezorte?
Ja som už vo veku, keď som sa z riadiaceho pracovníka v zdravotníctve stal konzumentom zdravotnej starostlivosti. Tie choroby prichádzajú a veľmi veľmi sa bojím.

Čoho? Nepresvedčili vás kandidáti na budúceho šéfa zdravotníctva?
Čakal som, že tieňoví ministri povedia -- toto sú úlohy, ktoré naštartujeme a budú platiť ďalších dvadsať rokov, toto sú oblasti, kde sa rozpadáva zdravotníctvo, a to budeme prioritne riešiť. Chýbalo mi to tam. Dával som veľký pozor, ale vôbec som nepočul slovo pacient. My sme tu pre nich, nie oni pre nás. Žiaľ, páni tieňoví ministri sa im taktne vyhli, riešili všetko ostatné.

Viacerí rečníci tvrdia, že zdravotníctvo je v kríze a že ho treba od základov zmeniť. Je to aj váš názor?
Všetci o tom hovoria, ale ja si myslím, že zdravotníctvo bude v kríze o 20 rokov, keď naša spoločnosť bude stará. Mňa to trápiť nebude, ja už budem tlačiť fialky spopod zeme hore. Ale vás mladších to musí trápiť príšerne. Zdá sa mi však, že zdravotnícka sféra na to absolútne nereaguje. Namiesto toho riešia nezmysly.

Napríklad?
Napríklad to, či nemocnice majú byť akciové spoločnosti. Podľa mňa je riešenie jednoduché. Pozrime sa, kde inde v Európe funguje univerzitná nemocnica ako akciovka a ak to nikde takto nie je, tak to nerobme, načo? Mali by sme skončiť s experimentovaním s pacientmi. Každý minister, ktorý príde po voľbách, prináša aj vlastnú dávku tvorivosti a mení rezort podľa svojej predstavy. Všetci zainteresovaní by sa však mali dohodnúť na spoločnej doktríne, akým smerom sa rezort uberie. Lebo zdravotníctvo nesmie byť o podnikaní.