ČTK to povedal riaditeľ Horskej záchrannej služby Jozef Janiga. Bezpečnostné pomôcky môžu podľa neho v niektorých prípadoch lyžiarovi dokonca zachrániť život.

"Nárast je badateľný najmä pri nosení prilieb, napríklad asi až 90 percent detských lyžiarov nosí prilbu," uviedol Janiga. Prilba podľa neho pomohla aj v predchádzajúcich dňoch žene, ktorá spadla na svahu vo Vysokých Tatrách. Utrpela síce ťažký otras mozgu, ak by však nemala hlavu chránenú, následky úrazu mohli byť oveľa vážnejšie, dodal.

K ďalším lyžiarskym ochranným prvkom patria špeciálne chrániče chrbta, predkolenia či ramien. Spevnenie chrbta a drieku pomáha najmä pri pádoch dozadu či pri zrážkach s iným lyžiarom alebo prekážkou. Chránič umožňuje prehnutie chrbta dopredu, prehnutie opačným smerom však nedovolí.

Chrániče predkolenia sú podľa Janigu dôležité skôr pre pretekárskych lyžiarov. Pre bežných fanúšikov lyžovania sú určené skôr chrániče ramenných kĺbov, pretože vykĺbené ramená alebo zranené kľúčne kosti nezvyknú byť výnimočnosťou.

Význam ochranných prvkov rastie najmä na technickom snehu, tvrdil Janiga. Je totiž rýchlejší a tvrdší a často aj zľadovatelý. Pády na takomto snehu sú preto nebezpečnejšie, poznamenal.

K bezpečnejšiemu lyžovaniu podľa Janigu prispievajú aj špeciálne lyžiarske okuliare. Tie vďaka farebným sklíčkam umožňujú ostrejšie rozoznávanie terénnych nerovností napríklad v hmlistom počasí.

Časť lyžiarov od nosenia chráničov či prilieb odrádza ich cena. Prilby, okuliare či chrániče môžu stáť aj niekoľko desiatok či stoviek eur. Takáto investícia sa však podľa Janigu vyplatí pri porovnaní s finančnými následkami, ktoré môžu po vážnejšom zranení vzniknúť.