Manželia Ivan a Mária Hupkovci pracovali v roku 1968 v Československej televízii. Prišiel však 21. august a s ním aj vojská Varšavskej zmluvy. Netrvalo ani mesiac a obaja emigrovali. Prinútili ich strach a obavy z budúcnosti. Dnes žijú v Austrálii.

„Moja mamička šla skoro do práce. Vrátila sa a búchala na dvere s tým, že prišli Rusi. Vybehli sme a skutočne tam stál tank, točilo sa mu delo a strieľal,“ spomína na osudové ráno Mária Hupková. Tá stretla na ulici aj mladíka, ktorý mal bandasku s benzínom. „Zastavila som ho a hovorím mu: Čo blázniš!? Však na toto čakajú. Všetko rozstrieľajú.“ Dosiaľ neznámy príbeh manželov sa má objaviť v pripravovanej publikácii Ústavu pamäti národa Sila svedectva.

Práve dnes uplynie od okupácie 44 rokov. Od augusta 1968 do novembra 1989 malo emigrovať z Československa štvrť milióna ľudí, hovorí historik Jozef Žatkuliak zo Slovenskej akadémie vied. Zásah vojsk bol odpoveďou Moskvy na postupné uvoľňovanie politickej klímy u nás.

„Prišli zo všetkých strán so samopalmi, snažili sme sa s nimi diskutovať, ale potom nás vyhnali,“ opisuje Mária príchod vojakov do budovy televízie. Keďže televíziu obsadili, redaktori začali pracovať v provizórnych podmienkach. „Stretávali sme sa v kaviarňach a tu sme si rozdávali denné úlohy,“ hovorí emigrantka. Neraz sa vraj stalo, že štáby pracujúce v teréne zastavili sovietske hliadky a zhabali im natočený materiál aj kamery. „My sme boli jeden z mála štábikov, manželka chodila so mnou. Nebolo to jednoduché, bolo v tom nebezpečenstvo, že sme sa z tej cesty nemuseli vrátiť,“ spomína manžel Ivan.

Ako to vyzeralo u nás pred 44 rokmi? Pozrite sa
https://www.youtube.com/embed/ciYceY3Wsuk

Odsúdení v neprítomnosti
Hupkovcov nakoniec nepodmienečne odsúdili v neprítomnosti. Znamenalo to, že ak by sa vrátili späť do vlasti, išli by do väzenia. Mária sa tak nemohla zúčastniť ani na pohrebe svojho otca. Tvrdí, že dlhoročné odlúčenie od rodiny, ktoré spôsobil príchod vojsk, prežívala veľmi bolestivo.

Okupácia Československa znamenala podľa vedeckého pracovníka Ústavu pamäti národa Petra Jaška ukončenie reformného procesu v Komunistickej strane Československa. „Sovieti vojenskou inváziou sledovali vlastné veľmocenské ciele. Spoločenský pohyb v Československu vnímali ako kontrarevolúciu, ktorá ohrozovala pozície komunistickej strany.“ Z geopolitického hľadiska bolo podľa Jaška pre Moskvu neprijateľné, aby sa v strede ich mocenského bloku vytvoril režim, ktorý by nebol lojálny jej politike.

Proti tankom s holými rukami
Podľa historika Júlia Bartla bežní ľudia dôsledky okupácie až na obmedzenie cestovania až tak nepociťovali. „Zápas sa odohrával najmä v rámci intelektuálnych elít.“

Žatkuliak upozorňuje, že ľudia stáli proti tankom len s holými rukami. „Napriek obetiam dosiahli, že tento odpor viedol ku krachu politického systému.“ S týmto súhlasí aj Bartl. „Ak by ľudia boli kládli odpor, vojaci by ich zmasakrovali.“

https://www.youtube.com/embed/BUaMkQAYQNw