Považujete sumu, ktorá bola vyplatená právnikom zastupujúcim Slovensko v arbitrážach za primeranú?
Zrejme nie. Podľa medializovaných informácií sa javí, že Slovenská republika vynakladá na právnikov pri investičných súdnych sporoch 4- až 6-násobne viac ako zahraniční súkromní investori, a to sa mi zdá aj na pomery medzinárodnej arbitráže príliš „silná káva“. Podobný názor mal podľa predložených informácií z odbornej publikácie Global Arbitraton Review aj arbitrážny súd v kauze Oostergetel.

Je bežné, že pri takýchto dôležitých sporoch sa právny zástupca vyberá priamym rokovacím konaním? Je to dostatočne transparentný spôsob?
Podľa zákonnej úpravy platnej do marca 2012 nebolo potrebné, aby sa pri rozhodcovských sporoch vôbec robilo verejné obstarávanie. Od marca 2012 to už nutné je, avšak teoreticky je možné zadať zákazku priamo len v prípade tzv. „časovej tiesne“. Typicky ide o prípad živelnej pohromy, kedy musí štát okamžite zabezpečiť potraviny, zdravotnú pomoc alebo stavebné práce, lebo sú ohrozené životy alebo zdravie občanov alebo veľké majetky. V takomto prípade naozaj nie je čas na niekoľkotýždňové výberové konanie. V prípade právnych služieb si takúto situáciu neviem predstaviť, pretože o tom, že bude spor, viete minimálne niekoľko mesiacov vopred.

Dá sa zhodnotiť, či je objednanie si zahraničnej firmy ako spolupracovníka pohodlný spôsob ako vytiahnuť zo štátu viac peňazí?
Toto neviem posúdiť. V Holandsku, Nemecku alebo Londýne sú na korupčné správanie obvykle omnoho citlivejší ako na Slovensku. Je potrebné posudzovať len fakty a nie špekulácie. Myslím si, že nie je fér špekulovať, ale dať priestor na vyjadrenie aj ministerstvu financií a Rowan Legal, aby mohli obhájiť poskytnuté právne služby a ich cenu.