Reforma liekovej politiky patrí podľa analytika Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušana Zachara medzi tohtoročné opatrenia s najväčším prínosom v zdravotníctve. "Hoci mnohé jej časti neboli dotiahnuté do konca, mohli byť ambicióznejšie a do niektorých musel byť minister zdravotníctva dotlačený vonkajším prostredím," poznamenal. Pozitívne hodnotí zavedenie generickej preskripcie, racionalizáciu lôžok a oddelení a ostatné úsporné kroky, napríklad preferovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti. Kladne vníma aj prijatie nariadenia o minimálnej sieti poskytovateľov, ktoré zrušilo koncovú sieť nemocníc obsahujúcu len tie štátne. Naopak, negatívne hodnotí to, že sa ministerstvo a vláda neodhodlali zúžiť rozsah zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného poistenia. Slovenskému zdravotníctvu tiež podľa jeho slov chýba meranie kvality na všetkých úrovniach. Zlým výsledkom podľa neho je, že štát nakoniec ustúpil lekárom vo všetkom, čo sa má v budúcnosti prejaviť vo zvyšujúcom sa dlhu zdravotníckych zariadení a ich možnom kolapse. "Negatívne tiež hodnotím, že ministerstvo nepovolilo nemocniciam vyberať poplatky napríklad za stravu a hospitalizáciu a pri ostatných poplatkoch zákonom regulovalo len tie, ktoré sa už beztak od pacientov vyberajú," dodal. Za otázne považuje nový systém nákupu vakcín pre deti a niektorých onkologických liekov. Tie si pacienti majú vyberať priamo v nemocnici či ambulancii lekára, a nie ako doteraz v lekárni. Tvrdí, že v mnohých prípadoch tak prišlo k zhoršeniu dostupnosti liekov a vakcín.