Cieľom stretnutia boli otázky koncepcie reformy zdravotníctva, jeho decentralizácie, ako i problémy prechodu zdravotníckych zariadení do rúk samospráv. Na dlhy, ktoré vznikli do konca roka 2003, už existuje technický mechanizmus vysporiadania a štát garantuje ich vyrovnanie, dodal minister. Odmietol ho však špecifikovať s dodatkom, že doň netreba bezhlavo púšťať privatizačné peniaze, ktorých je málo. Celkové zadlženie zdravotníctva predstavuje v súčasnosti 22 až 28 miliárd korún.
Za nové dlhy nemocníc, ktoré už prešli pod samosprávy, nemôžu niesť mestá, obce a VÚC zodpovednosť, pretože nevznikli ich pričinením, ale sú dedičstvom doterajšieho systému, uviedla Oľga Gáfriková, hovorkyňa ZMOS. Podľa nej bude musieť nájsť štát spôsob, ako tento problém vyriešiť a združenie chce byť v tomto procese nápomocné. Rudolf Bauer, prezident konferencie predsedov VÚC a predseda Košického samosprávneho kraja, vyhlásil, že samospráva bude žiadať od štátu financie na zaplatenie dlhov zdravotníckych zariadení, ktoré prešli od 1. januára tohto roku pod mestá a obce. Podľa neho charakterizuje súčasnú decentralizáciu zdravotníctva chaos. Napriek tomu, že na samosprávu prešli rôzne kompetencie a majetok, nemôže s nimi reálne nakladať, pretože na to potrebuje súhlas najvyšších štátnych orgánov. Viktor Nižňanský, splnomocnenec vlády pre transformáciu verejnej správy, v tejto súvislosti dodal, že parlament bude musieť v horizonte dvoch rokov zmeniť približne stovku zákonov, aby sa decentralizácia dostala do reálnej podoby. Najdôležitejšie zmeny očakávajú podľa neho samosprávy v zákone o verejnej službe a v zákone o majetku vyšších územných celkov.
R. Zajac si tiež myslí, že na to, aby mohli samosprávy svoje kompetencie využívať, potrebujú adekvátne podiely na daniach, čo znamená dotiahnutie nielen reformy verejnej správy, ale i reformy daňového systému. Podľa neho je sila slovenského zdravotníctva v regiónoch, len im treba vytvoriť podmienky, aby sa mohla reálne prejaviť, lebo konkrétne zdravotnícke potreby regiónov dokáže najlepšie vnímať a koordinovať samospráva. Minister hovoril so zástupcami miest a obcí aj o dokončovaní rozostavaných zdravotníckych stavieb, na ktoré je potrebných mimo Bratislavy okolo 15 miliárd korún.
Čo hovoria čísla
-- Za prvé dva mesiace tohto roka narástol dlh zdravotníckych zariadení o pol miliardy korún
-- Celkové zadlženie zdravotníctva predstavuje v súčasnosti 22 až 28 miliárd korún
-- Na dokončenie rozostavaných zdravotníckych stavieb mimo Bratislavy treba okolo 15 miliárd korún