Pred mesiacom HN upozornili, že predražený projekt nie je ani po dvoch rokoch na svete. Začiatkom júla minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) portál sprístupnil cez webovú stránku sport.iedu.sk. Tá však obsahuje len históriu športu od čias Uhorska, právne predpisy či linky na štátne inštitúcie.
To podstatné – ktorý športovec získal peniaze od štátu a koľko, či koľko peňazí si nechali športoví funkcionári – chýba. „Chceli sme dať von aspoň niečo,“ tvrdí Boris Čavajda, riaditeľ Národného športového centra, ktoré je za portál zodpovedné. Ďalšie informácie plánujú pridávať podľa kapacitných možností.
Čavajda hovorí, že sa čaká na športové zväzy. Tie by mali zadávať údaje všetkých svojich športovcov a funkcionárov. „Zatiaľ nič pridávať nemôžeme, pretože nemáme prihlasovacie údaje,“ hovorí Michal Baka zo Slovenského zväzu biatlonu. Potrvá to podľa neho pár rokov, kým sa portál naplní.
Ministerstvo chce podľa počtu registrovaných členov či dosiahnutých výsledkov rozdeľovať peniaze jednotlivým zväzom. Evidovať sa budú tiež športoviská, aby štát vedel, v ktorých obciach či regiónoch chýbajú.
Mikolajov projekt
Projekt štátneho portálu siaha do roku 2006, keď sa vláda Mikuláša Dzurindu rozhodla mapovať využívanie dotácií pre šport. Štát ročne rozdelí športovcom a funkcionárom zhruba 30 miliónov eur. Koľko peňazí ktorý športovec napokon dostane však nevie povedať ani najskúsenejší úradník, pretože len rezort školstva rozdeľuje peniaze v rámci piatich rôznych programov. Ďalšie štátne eurá idú športovcom cez športové kluby rezortu vnútra a obrany.
Národné športové centrum pôvodne obstaralo infoportál zhruba za 30-tisíc eur. Krátko pred jeho ukončením sa však zmenila vláda. Nový šéf rezortu Ján Mikolaj (SNS) dosadil za riaditeľa športového centra Miroslava Skorku, a ten vývoj portálu stopol pre údajné omeškanie. A vyhlásil novú súťaž – no už za cenu 1,8 milióna eur. Zákazku vyhrala akciovka Stengl. Najvyšší kontrolný úrad v súťaži našiel množstvo pochybení.
Kontrolóri vyhodnotili jednu z podmienok ako diskriminačnú a výberová komisia mala Stengl zo súťaže vylúčiť, pretože nesplnil podmienky účasti. Centrum pritom podpísalo zmluvu s firmou aj napriek tomu, že na projekt nemalo peniaze. Pochybenia stáli riaditeľa Skorku miesto – ale až po ďalšej zmene vlády.
Bežný štandard
Samotnú webovú stránku, ktorá je už na svete, hodnotia odborníci za štandard. „Bežný obsahový portál s článkami a pár databázovými prvkami má podpriemerný dizajn, ale aspoň decentný s dobrým rozložením prvkov,“ hodnotí šéfredaktor serveru Živé.sk Filip Hanker. Prácu si programátor uľahčil voľne prístupnými podkladmi, z ktorých použil základ dizajnu, schému a časť farieb. „Za samotnú webovú stránku by si komerčná firma účtovala 3- až 5-tisíc eur a pár tisíc eur za licenciu k systému. Programátor – živnostník by prácu vzal za 1 500 až 2-tisíc eur,“ odhaduje Hanker s tým, že z dostupných údajov nie je možné presnejšie oceniť ďalšie, neverejné časti infoportálu ani prípadné ďalšie dodané služby, napríklad školenia používateľov.
„Na prvý pohľad sa mi to zdá veľa a zodpovedalo by to v prípade zahrnutia aj budúcich aktualizácií,“ hovorí na štátom vysúťaženú cenu 1,5 milióna eur šéfredaktor PC Revue Ondrej Macko. Pôvodne mala byť cena ešte o 300-tisíc vyššia, zľavu dohodlo so súkromnou firmou Stengl pôvodné vedenie rezortu na čele s Eugenom Jurzycom (SDKÚ-DS).