Jednoliaty súhlas vládneho Smeru-SD so zrušením ochrany poslancov pred trestným stíhaním pokazil jediný člen strany Roberta Fica. Za návrh nehlasoval v parlamente poslanec Miroslav Číž. Svoj postoj vyjadril tak, že sa neprihlásil medzi prítomných, hoci v snemovni bol. „Tento tradičný inštitút ochrany legislatívnej moci pred výkonnou má dosiaľ svoje opodstatnenie nielen v našej krajine, čo dokazujú nielen desiatky právnych výkladov, ale napríklad aj prax z Talianska, kde sú poslanci často až šikanovaní vláčením po súdoch a z vyšetrovateľov sú tam vďaka tejto právomoci celebrity,“ povedal HN Číž. Práve on je v súčasnosti šéfom mandátového a imunitného výboru, ktorý rozhoduje o prepustení alebo ponechaní zadržaného poslanca vo väzbe.
Galko na rane
Poslanci včera posunuli zrušenie imunity do ďalšieho kola. Ak ho na júlovej schôdzi definitívne schvália, účinný bude od septembra. Na zrušenie trestnoprávnej imunity je potrebných najmenej 90 hlasov. Prvým poslancom, ktorý by mohol byť trestne stíhaný aj bez súhlasu svojich poslaneckých kolegov, je Ľubomír Galko zo strany Sloboda a solidarita. Exministrovi obrany kabinetu Ivety Radičovej hrozí trestné stíhanie v kauze odpočúvanie novinárov denníka Pravda a riaditeľa TA3 Michala Gučíka vojenskou kontrarozviedkou. „Všetky odpočúvania boli legálne, všetky odpočúvania schválil súd,“ tvrdí aj dnes Galko. O svoju kožu sa preto nebojí, útoky voči jeho osobe dosiaľ považuje za predvolebný marketing politických rivalov. Za zrušenie trestnoprávnej imunity zdvihol ruku.
Hrozí zneužívanie?
„Nie som priateľom obmedzovania imunity, vnímam to skôr ako populárne opatrenie, ktoré prinesie svojim navrhovateľom politický kapitál. Dosiaľ na Slovensku nedošlo k markantnému zneužívaniu tohto inštitútu, naopak, v blízkom zahraničí a z nedávneho obdobia sú známe prípady zneužitia trestnoprávnych prostriedkov voči poslancom,“ tvrdí ústavný právnik Eduard Bárányi zo SAV. Zosnulý český prezident Václav Havel podľa neho získal v druhej voľbe dostatok hlasov len preto, že jeden z poslancov bol v tom čase zadržaný orgánmi činnými v trestnom konaní.
Poslancom ostáva poistka tzv. väzobnej imunity. Ak polícia prichytí zástupcu ľudu pri trestnom čine, musí to okamžite oznámiť predsedovi parlamentu a šéfovi imunitného výboru. Ten potom môže rozhodnúť o prepustení z väzby. Poslanec sa potom môže naďalej zúčastňovať na všetkých hlasovaniach, môže sa tiež verejne obhajovať v parlamente. Členovia snemovne budú nepostihnuteľní len za výroky prednesené v parlamentnej sále a orgánoch Národnej rady a za hlasovanie v nich. Poslanci Smeru-SD, ktorí návrh predložili, ho odôvodnili potrebou zrovnoprávniť poslancov s ostatnými občanmi. Strana Roberta Fica však v minulosti nepodporila viaceré podobné návrhy pravice. Koncom predchádzajúceho volebného obdobia si poslanci zrušili priestupkovú imunitu. V pôvodnom rozsahu ostáva imunita ústavným sudcom.
Za zrušenie trestnoprávnej imunity včera hlasovala aj celá opozícia, výnimkou bol poslanec Štefan Kuffa (OĽaNO). Krátko po hlasovaní vyhlásil, že sa pomýlil.