Po voľbách by malo ísť do zdravotníctva viac peňazí od štátu. Väčšina zo zdravotníckych expertov politických strán totiž chce po voľbách zvýšiť platby za poistencov štátu. Takéto zámery prezentovali tieňoví ministri na odbornej konferencii Stratégie rozvoja slovenského zdravotníctva 2012 až 2016 organizovanej Zdravotníckymi novinami patriacimi pod vydavateľstvo Ecopress.
Nereálne výpočty
Dôvodom na vyššie platy zo strany štátu je podľa expertov fakt, že už dnes nemocnice nemajú dosť peňazí, aby zvýšili platy lekárov a sestier. Podľa Andreja Janca (OĽaNO) vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) znížila platby za svojich poistencov na základe výpočtov, ktoré sa nezakladali na realite, preto ich treba znovu zvýšiť. Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) totiž aj mal pri nástupe do funkcie v pláne zvyšovať platby za poistencov štátu zo 4,78 na päť percent z priemernej mzdy v hospodárstve dva roky dozadu. Zabrzdili ho však možnosti štátneho rozpočtu, dôvodil neskôr. Pri rozpočte na rok 2012 však už platby zostali len na úrovni štyroch percent.
„Neostáva nič iné, ako znovu otvoriť rozpočet,“ tvrdí aj exminister Richard Raši (Smer-SD). Štefan Zelník (SNS) chce, aby sa platby štátu za dôchodcov či ženy na materskej aj každý rok valorizovali. Viliam Novotný (SDKÚ-DS) si myslí, že peňazí na platy zdravotníkov je dosť a ak už by sa mal kvôli nim upravovať štátny rozpočet, tak iba mierne.
Nový model
Len expert SaS na zdravotníctvo Peter Kalist chce platby štátu postupne úplne zrušiť. Zdravotné odvody v podobe presne určeného paušálu by si tak mal platiť každý sám, aj dôchodcovia aj nezamestnaní. „Ak na to nemajú peniaze, môžu požiadať štát o dotáciu.“ V paušále by mal každý predplatený vlastný balík zdravotnej starostlivosti, ktorý si dohodne s poisťovňou.
A poisťovne by sme mali mať minimálne o dve viac. Kalist totiž chce rozdeliť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu na tri menšie a predať ich súkromníkom, ktorí by medzi sebou zápasili v konkurenčnom boji o pacienta. „Ak poisťovňu rozdelí podľa modelu západ, stred, východ, tak tá na východe bude najchudobnejšia,“ obáva sa prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula. Podľa neho zatiaľ nie je jasné, či by takýto systém priniesol zdravotníctvu peniaze navyše. Zamestnaní ľudia by totiž podľa Kalista mali okrem paušálu platiť aj zdravotnú daň, ktorú by ako presné percento z výplaty vyberal Štátny zdravotný fond, ktorý chce vytvoriť. Vzniknúť by podľa neho mala aj Agentúra pre lieky, technológie a ceny v zdravotníctve, ktorá by dohliadala na nákup liekov a poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Podľa Dragulu by to boli ďalšie zbytočné medzičlánky v systéme, ktoré by požierali peniaze.
Tvrdo na neplatičov
Najextrémnejšie názory spomedzi kandidátov má košický súkromný lekár Andrej Janco (OĽaNO). Chce zaviesť komerčné pripoistenie a sankcie pre alkoholikov či narkomanov. Poistku by si mali podľa neho platiť aj dlhodobo nezamestnaní ľudia, ktorí sú v súčasnosti poistencami štátu. „Máme 3,3 milióna poistencov štátu a z toho tvoria značný podiel hospodársky neprínosní občania. To nás devastuje,“ tvrdí Janco. Podľa neho ide o ľudí, ktorí neodpracovali aspoň 75 percent svojho produktívneho veku a majú aj nižší životný štandard. Preto chce, aby sa pre nich vyčlenili nemocnice a oddelenia nižšej triedy. „Celý život žijú zo sociálnych dávok, ktoré míňajú na cigarety, alkohol či drogy a na zdravotníctvo nedali ani korunu. Pritom ho využívajú ešte viac, lebo svojím spôsobom života sú viac exponovaní chorobám,“ tvrdí Janco. Kto do akého typu nemocnice patrí, by sa mali lekári a záchranári dozvedieť už pri prvom pohľade na ich kartičku poistenca. „Môžu sa líšiť farbou. Zavedieme zlaté a strieborné kartičky, tak to funguje aj v štátoch, ktoré sa označujú za vysoko demokratické a nikto s tým nemá problém.“
„Je to nehorázne, rozhodne by to bola diskriminácia,“ reagoval Dragula. Horšiu zdravotnú starostlivosť by podľa neho takto dostávala väčšina Rómov. „Nie sú to len Rómovia. Je to nezávislé od rasy, etnika, národnosti,“ obhajuje sa Janco. Rómov má v programe aj Viliam Novotný (SDKÚ-DS). „Sociálne dávky v plnej výške by dostávali len za podmienky, že budú chodiť na preventívne lekárske prehliadky.“